V múzeu Albertina Modern sa 16. februára začne výstava nazvaná The Beauty of Diversity (Krása rôznorodosti). Kurátori tvrdia, že takmer tri storočia totiž Albertina získavala, zbierala a vystavovala diela bielych mužov – od Leonarda, Michelangela a Rafaela po Dürera, Rembrandta a Rubensa, od Goyu, Caspera Davida Friedricha až po Cézanna, Picassa, Schieleho, Warhola a Klimta. Kto by si pozrel historické zbierky Albertiny, získa vraj veľmi jednostranný pohľad. V 21. storočí sa však tento kánon zmenil – vďaka globalizácii a zrovnoprávneniu skupín, ktoré boli dovtedy marginalizované a diskriminované.
Albertina teda ponúkne groteskné kresby Evy Beresinovej aj asambláže francúzsko-senegalskej vychádzajúcej hviezdy Alexandre Diopa. Tento umelec sa narodil v Paríži v roku 1995 senegalskému otcovi, v 18 rokoch sa odsťahoval do Berlíne a teraz žije a tvorí vo Viedni. Jeho diela zjednocujú estetické tradície expresionizmu, dadaizmu i grafitov. Na jar bude nasledovať výstava rakúskeho expresionistu Franza Grabmayra.
Stovka Roya Lichtensteina
Múzeum Albertina si pripomenie aj dve významné výročia – na oslavu 100 rokov od narodenia Roya Lichtensteina otvorí 8. marca výstavu diel tohto majstra pop-artu z celého sveta, na jeseň (od 13. 9.) potom návštevníkov láka na retrospektívu medzinárodne uznávaného súčasného rakúskeho umelca Erwina Wurma k jeho sedemdesiatke.
Roy Lichtenstein (1923–1997) bol podobne ako Andy Warhol človek, ktorý dokázal spojiť nízke aj vysoké umenie. Vďaka zápožičkám z 30 medzinárodných múzeí budú vo Viedni jeho najdôležitejšie diela – napríklad z Newyorského múzea moderného umenia, z Národnej galérie vo Washingtone, Yale University Art Gallery, štokholmského Humlebæk dem Moderna Muset či z madridského Musea Thyssen-Bornemisza. Rozsiahla retrospektíva ponúkne vyše 90 malieb, sôch a grafík. Roy Lichtenstein je známy svojimi obrázkami klišéovitých blondín, vojnových hrdinov či komiksových figúrok s bublinami. Vyznačuje sa jasnými, žiarivými farbami, čistými líniami a bodkami, ktoré imitujú lacnú tlačiarenskú techniku komiksov.
Výstava ukáže jeho rané diela zo 60. rokov, medzi nimi aj Look Mickey a Pepka námorníka – tieto dve diela bude možné po prvýkrát vidieť spoločne. Nebudú chýbať ikonické maľby objektov z reklamy v čiernobielej farebnosti. Vrcholom výstavy bude obria socha Brushstroke. Nuž, nenadarmo patrí Roy Lichtenstein spolu s Andym Warholom a Jacksonom Pollockom k najdôležitejším americkým umelcom 20. storočia.
Foto: Albertina, Wien
Oživia stratené obrazy Schieleho
Na koniec mája je tiež pripravená lahôdka – retrospektívna výstava amerického fotografa Gregoryho Crewdsona. Veľkolepá má by tiež letná výstava rakúskeho symbolistu Alfreda Kubina nazvaná Estetika zla, čo bola prevládajúca téma jeho života i tvorby.
Foto: Albertina, Wien
Z bohatej ponuky Albertiny si určite netreba dať ujsť výstavu Marca Chagalla (1887–1985), ktorá sa začne 28. septembra. Jeden z najznámejších umelcov 20. storočia sa narodil v ortodoxnej židovskej rodine a vyrastal v bieloruskom meste Vitebsk. Chagall prežil vývoj umenia od primitivizmu cez kubizmus, fauvizmus a surrealizmus a vytvoril si zo všetkých smerov vlastný vizuálny jazyk. V maľbách sa venoval témam ako materstvo, narodenie, smrť či láska, opakoval motív kohúta či somára, kravy a ryby. Hľadal logické v nelogickom a tradičnej kreslenej forme pridával psychologický rozmer. Albertina ponúkne 90 diel zo všetkých jeho tvorivých období.
O dva týždne neskôr, 11. októbra, si múzeum uctí expresionistu Egona Schieleho revolučnou výstavou. Tá oživí Schieleho stratené diela známe len z čiernobielych fotografií pomocou umeleckých schopností rumunského maliara Adriana Gheniesa, ktorý žije a tvorí v Nemecku. Asi štvrtina Schieleho malieb sa dnes nedá nájsť alebo sa stratila či zničila pred druhou svetovou vojnou. Tieto stratené obrazy s témami smrti, sexuality, sebareflexie, hľadania identity, melanchólie či viery dnes existujú len ako tienisté fotografie.
Čítajte viac Zimná rozprávka v Českom Krumlove. Vydali sme sa po stopách Egona Schieleho
A na rozlúčku sa šéf Albertiny ešte obzrie na svoje začiatky. V roku 2003 vystavovali projekt Roberta Longa Freudove kresby, teraz tomuto americkému maliarovi, sochárovi a režisérovi opäť vzdajú poctu.
