Foto: SNM
Dokopy 15 olejomalieb s netradičným motívom Jadranu, ktorý zaujal pozornosť a kreativitu umelca počas niekoľkých letných pobytov v rokoch 1925 – 1935, patrí do zbierok Slovenského národného múzea v Martine. Diela Martina Benku s motívom Jadranu hodnotne doplnili existujúcu zbierku Múzea Martina Benku, ktorú umelec veľkoryso daroval štátu.
Foto: SNM
„Charakter a farebnosť krajiny s Jadranským morom, odlišné od slovenských horských regiónov, ktoré dominujú v maliarskej tvorbe Martina Benku, zaujali pozornosť a kreativitu umelca počas niekoľkých letných študijných i dovolenkových pobytov. Zbierka pätnástich diel menšieho a stredného formátu je zaujímavá svojou jasnou presvetlenou farebnosťou, „exotickosťou“ námetov, ľahkosťou a spontánnosťou maliarskeho spracovania. Väčšina z diel zachytáva krajinu z okolia Dubrovníka. Patria k zriedkavej a veľmi osobitej časti tvorby Martina Benku a obohatili zbierku o ďalšie zaujímavé krajinárske a krajinársko-figurálne kompozície,“ uvádza Slovenské národné múzeum. Pôvodný majiteľ, od ktorého múzeum Benkove obrazy zakúpilo, zberateľ umenia Ivan Melicherčík, ich získaval postupne počas niekoľkých desaťročí.
Foto: SNM
„V súčasnej zbierke v Expozícii Martina Benku sa nachádza niekoľko desiatok kresbových náčrtov i olejomalieb, ktoré korešpondujú s novou kolekciou obrazov. Kolekcia s cudzokrajnými motívmi predstavuje maliarsky a obsahový protipól slovenského národného mýtu – idealizovanej slovenskej krajiny a človeka. Umožňuje tak systematickejšie mapovať premeny umelcovho rukopisu a maliarskeho videnia v období, keď sa jeho tvorba blížila k vrcholu a vrcholila – v závere 20. a v prvej polovici 30. rokov 20. storočia,“ dodáva SNM.
Dom maliara Martina Benku (1888 – 1971) je v Martine zachovaný v autentickej podobe, približuje život a výtvarné dielo jedného z najvýznamnejších umelcov slovenskej výtvarnej moderny. Interiéry domu, postaveného v rokoch 1956 – 1958, sa stali múzeom v roku 1973. V zmysle poslednej vôle majstra Benku sú zachované v pôvodnej podobe a predstavujú zaujímavú ukážku interiérov zo 60. rokov 20. storočia, ozvláštnených umelcovým vkusom, tvorivými činnosťami a záľubami.
Foto: SNM
Zariadenie ateliéru a pracovne navrhol nábytkový dizajnér Ján Šimo-Svrček, ktorý okrem svojich variabilných skrinkovo-policových zostáv začlenil do umelcových interiérov aj sedací nábytok kolegu Viktora Holešťáka-Holubára. Pracovňa hostila úzky okruh umelcových priateľov. Tu sa Benka v posledných rokoch života zdržiaval najviac, hlavne za písacím stolom, kde pokračoval v písaní pamätí a vybavoval početnú korešpondenciu. Za týmto stolom vznikala tiež jeho drobná úžitková či voľná tvorba (knižné ilustrácie, exlibrisy, návrhy na známky).
Najvýraznejšie nesie pečať Benkovej osobnosti ateliér s veľkou zasklenou časťou steny a strechy. Okrem umelcových obľúbených výtvarných diel je dotvorený predmetmi, ktoré súvisia s Benkovým záujmom o hudbu, literatúru a ľudové umenie, ktoré zbieral. Jednotlivé predmety v ateliéri svedčia o umelcovej tvorivej všestrannosti, ktorou bol známy – okrem maliarstva sa venoval aj dizajnérskej, ilustrátorskej a sporadicky tiež sochárskej tvorbe.
Čítajte viac Martin Benka - Maliar, čo ospieval krajinu a ľudí
Traduje sa, že jednoduché zariadenie spálne pochádza z umelcovho rodičovského domu z Kostolišťa. Autentickosť tejto miestnosti dotvára vešiak s pracovným plášťom a klobúkom i rôzne úžitkové predmety, najstaršie zachované detské kresby z roku 1896, fotografické a kresbové portréty vytvorené Benkovými priateľmi vo viacerých obdobiach jeho života.
Malá galéria plnila funkciu obrazárne už za umelcovho života od roku 1960. Okrem necelej desiatky olejomalieb väčších rozmerov, medzi ktorými je aj Benkovo známe vrcholné dielo Krajina z Terchovej, ocenené na výstave v Paríži v roku 1937 striebornou medailou, sú v galérii inštalované aj komorné štúdie vytvorené priamo v krajine. Zaujmú nielen spontánnosťou a farebnou sýtosťou, ale aj pestrosťou tém a regiónov Slovenska, ktoré zachytávajú.
