Na výstave si diváci pozrú napríklad miniatúry miest, vytvorených z odpadu, keramické portrétne masky, pohľady na bujný botanický svet a iné témy. Všetky vyjadrujú nádej na opätovný rozvoj ktorý prichádza po krízach. Slovenskí umelci Matúš Maťátko a Daniela Olejníková tvoria tiež v takomto duchu a jedno z diel Matúša Maťátka sa dokonca stalo oficiálnym symbolom výstavy.
Podujatie nám priblížil riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme Jakub Urik, ktorý upozornil aj na to, že výstava Krisis je derniérou spomínaného jeruzalemského Festivalu ilustrácie Outline, čím sa tento festival dostáva po prvý raz na pôdu nášho inštitútu. Umelcov pre Krisis vyberali kurátori festivalu a pokiaľ ide o slovenskú účasť, mali k dispozícii návrh desiatich mien, ktoré poskytli slovenskí kurátori. Išlo o desať najlepších slovenských ilustrátorov, z ktorých vybrali Matúša Maťátka a Danielu Olejníkovú.
„Na výstave prezentujeme tri Matúšove diela z cyklu Evolúcia a šesť diel Daniely Olejníkovej z cyklu Neviditeľné mestá (Invisible cities)," hovorí Jakub Urik o našej účasti a vysvetľuje aj zámer výstavy: „Názov Krisis bol zvolený úmyselne a jeho znenie má evokovať krízu, ktorou krajina prechádza, ale aj presvedčenie, že každá kríza je tiež príležitosť na rast, čo naznačuje význam slova krisis, pochádzajúceho z gréčtiny a znamenajúceho posun.“
Foto: ABIR SULTAN
Hrá divadlo aj filharmónia
Zaujalo nás, že výstavné siene aj v čase krízy sú v Jeruzaleme otvorené: „Mesto Jeruzalem funguje v podstate tak ako pred vypuknutím konfliktu, s jediným rozdielom, že tu momentálne nie sú turisti. Izraelská kultúrna infraštruktúra je však kompletne prístupná a otvorené sú divadlá, galérie, filharmónia. Na základe našich skúsenosti je záujem o kultúru oveľa väčší ako kedykoľvek predtým,“ konštatuje riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme.
Je to vraj aj tým, že napríklad v Jeruzaleme je aktuálne viac ako 150-tisíc evakuovaných ľudí z južnej a severnej hranice. Už piaty mesiac sú mimo svojich domovov a práve kultúra im pomáha prekonávať túto ťažkú životnú situáciu. „Všetky kultúrne inštitúcie a manažéri to rýchlo pochopili a organizujú veľké množstvo kultúrnych podujatí. Dá sa povedať, že kultúra je naozaj v tejto chvíli jednou z najdôležitejších možností, ktoré pomáhajú ľuďom v Izraeli prekonať ťažké časy.“
Foto: ABIR SULTAN
A naopak, pre umelcov je táto situácia impulzom a inšpiráciou, aby vo veľkom tvorili. Vznikajú neuveriteľné umelecké diela a projekty. Slovenský inštitút v Jeruzaleme okrem tejto výstavy zorganizoval desiatky podujatí evakuovaných umelcov, mnoho workshopov pre deti (napr. pri výstave Tamary Moyzes v Jeruzaleme), komentované prehliadky výstavy Jara Vargu v Haife a usporiadal koncert slovenského violončelistu Jána Bogdana. České umelkyne Anina Menger a Nikola Logosová pricestovali do Jeruzalema, aby viedli večerný workshop grafiky v priestoroch Slovenské inštitútu.
Kurz bol obsadený do posledného miesta. „Okrem spontánnych reakcií verejnosti a našich partnerov, ktorí hovoria, že nikdy nezabudnú ako Slovensko pri nás v týchto ťažkých časoch stojí, sme boli spolu s veľvyslancom SR v Tel Avive Igorom Maukšom pozvaní na stretnutie s izraelským ministrom kultúry Miki Zoharom, ktorý Slovensku takisto poďakoval.“
Umelec žije v hoteli
„Ľudia sú v týchto časoch hladní po kultúre a využívajú každú príležitosť stretnúť sa a odreagovať. Od otvorenia je výstava Krisis prístupná verejnosti každý pracovný deň od desiatej do druhej a teší sa vysokej návštevnosti. Okrem zaujímavej témy a medzinárodného obsadenia priťahujú aj populárni domáci umelci. No a láka tiež umelecké dielo, ktoré bolo namaľované priamo na stenu v Slovenskom inštitúte Jeruzalem a po skončení výstavy bude zamaľované,“ prezrádza Jakub Urik.
Foto: archív Slovenského inštitútu v Jeruzaleme
Na výstavu lákajú aj diela izraelského umelca Yarona Steinberga, ktorý má inak svoj ateliér na severe krajiny a ktorý musel kvôli vojne odtiaľ evakuovať. Je jedným z desaťtisícov Izraelčanov, ktorí už piaty mesiac žijú v hotelovej izbe v Jeruzaleme. Práve on vytvára miniatúry miest z odpadu (kompozície pod sklom), na ktoré sú návštevníci veľmi zvedaví. Téma vôbec vzbudzuje záujem.
„O téme výstavy sme dlho diskutovali spoločne s kurátorkami projektu. Prvé stretnutie bolo začiatkom novembra a finálne sme sa na téme dohodli koncom januára. Pre nás, ako diplomatické zastúpenie, ktoré zodpovedá za prezentáciu slovenskej kultúry v krajine, bolo veľmi dôležité, aby téma nebola politická, polarizujúca, ale aby bola vysoko aktuálna. Zároveň sme mali záujem vystúpiť pozitívne a prostredníctvom slovenského umenia pomôcť ozdraviť traumatizovanú spoločnosť.“
Kolobeh života
K účasti na výstave sa vyjadril aj slovenský výtvarník Matúš Maťátko. On sám vystavuje grafický cyklus, bibliofilský knižný projekt Evolúcia, ktorý sa skladá z jedenástich grafických listov v technike linoryt. Autor ponúka svoju verziu evolúcie (rastovej a vývojovej línie) s prvkami komiksu, irónie a surrealizmu. Dej cyklu zachytáva obdobie od zrodenia prvokov po vrcholové štádium vývoja s dôrazom na opakujúce sa fázy kolobehu života. Jeden motív z cyklu Evolúcia sa stal aj oficiálnym komunikačným symbolom výstavy.
„Daniela Olejníková vystavuje cyklus Neviditeľné mestá a ja cyklus a knižný projekt Evolúcia. Obaja sme so svojimi dielami koncepčne zapadli do kurátorského výberu festivalu Outline. Poslaním festivalu je nádej, nová príležitosť, znovuzrodenie, vývoj, rast, sila prírody a evolúcia. To sú aj naše témy,“ uzavrel Maťátko.
