Narodil sa ako Endre Friedman 22. októbra 1913 v Budapešti. V mladosti ho ovplyvnil básnik a výtvarník Lajos Kassák, ktorý mu rozprával aj o maďarskej a americkej sociálnej fotografii po začiatku 20. storočia. Keďže ho zaujímala politika a literatúra, rozhodol sa stať žurnalistom. Študoval v Berlíne, kam sa po maturite presťahoval. Tam „pričuchol“ aj k fotografii, keď pracoval ako asistent v laboratóriu fotografickej agentúry. Tá ho poslala do Kodane, aby odfotografoval Leva Trockého počas prednášky. Tieto fotografie mu vyniesli uznanie po tom, čo ich uverejnil žurnál Der Welt Spiegel.
V roku 1933 sa presťahoval do Paríža, kde sa zoznámil s manželkou. Spolu vraj vymysleli historku o slávnom americkom fotografovi Robertovi Capovi, ktorý náhodou prišiel do Francúzska. Pseudonym používal, aby lepšie predal svoje fotografie. V roku 1936 sa vďaka sériám fotografií z občianskej vojny v Španielsku dostal do popredia svetového fotožurnalizmu.
Pred druhou svetovou vojnou opustil Európu a usadil sa v USA. Pre americký časopis Life robil politické, vojnové, sociálne aj športové reportáže. „Ak nie sú vaše fotografie dobré, neboli ste dosť blízko,“ uviedol Robert Capa.
„On bol totálne blízko udalosti. Zaznamenával, ako to naozaj v zákopoch vyzerá, ako sa zomiera. A divák prežíval okamihy človeka, ktorého Capa snímal. Proste bol v špine vojny natesno. A to bola veľká zmena oproti fotografiám z prvej svetovej vojny,“ povedal riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek.
Výstava prezentuje 120 fotografií zo série Capových snímok, ktoré pre verejnosť z pozostalosti vybrali autorov brat Cornell Capa a priateľ a životopisec Richard Whelan. Jeden z troch konvolútov v roku 2008 zakúpilo Maďarské národné múzeum.
„Ak nie sú vaše fotografie dobré, neboli ste dosť blízko,“ uviedol Robert Capa. Premýšľať o tom, či boli fotografie spoluzakladateľa agentúry Magnum dobré len preto, možno na výstave Robert Capa, vojnový reportér 20. storočia v Slovenskej národnej galérii do 27. novembra.
