Keď bratislavskou Aegon Arénou stúpal dym a dav s očakávaním a potleskom vítal svoju hviezdu, všetko vyzeralo nádejne. Vianočné koledy z reproduktorov nás však mali už vtedy vystríhať, že Neckářovi a jeho Bacilom sa koncept vystúpenia nechcelo od plánovaného a zrušeného vianočného turné zvlášť meniť. Niekoľkým prítomným (najmä tým s fľašami) to zrejme vôbec neprekážalo, a tak sa ešte pred spevákovým príchodom sálou nieslo hromadné „Vánoce, Vánoce přicházejí“. Písal sa 22. január.
Hity na prebudenie
Na pódiu sa v tme črtali siluety chlapčenského speváckeho zboru Peuri Gaudentes, postupne prišli aj Bacily a počas skladby Celý svět se mnou je tu sa rozsvietili svetlá. Václav Neckář, odetý v čiernej, pôsobil veľmi vľúdne a sympaticky, škoda len, že ho počas prvých skladieb nebolo pre zlé ozvučenie s pretlakom basov poriadne počuť. V porovnaní s predkapelou Starmánia a jej podaniu Heleny Vondráčkovej sa pri úvodných baladách upokojilo aj publikum. Na jeho prebudenie však stačilo niekoľko hitov.
Zlatá časť programu prišla so skladbami Šalalalalí, Massachusetts a najmä Stín katedrál. Neckář nie je Gottom ani Michalom Davidom, a teda spevákom v štýle „čo pieseň, to šláger“ a práve o to viac je jeho tvorba sympatická. Občas prehodil zopár slov medzi jednotlivými skladbami, ale nehrnul sa do roly šoumena či moderátora a aj vtipný bol tak akurát. Milo pôsobili tiež typické polotanečné kroky a úklony publiku.
Keď skupina po odchode chlapčenského zboru spustila Tu kytaru jsem koupil kvůli tobě, nabralo to presne také grády, ako samotná hudba dovoľovala. Prirodzenosť a rola pesničkára s gitarou a príjemnými melódiami sa však Neckářovi úplne nepozdávala a to napriek tomu, že mu išla najlepšie. Pri Čarodej Dobroděj si vzal na hlavu čarodejnícky klobúk a pri Rytíř svý doby zasa nútil ľudí spievať „hej“, v čom mu pomáhal najmä chlapčenský zbor, ktorý sa opäť vrátil na scénu.
Boli prídavky aj ohne
A práve práca s týmto zborom a viac než štvrťhodinová Neckářova prestávka, počas ktorej sa mutujúci chlapci po jednom stavali k mikrofónu a predniesli asi každú koledu, aká v češtine existuje, zahubila predošlú atmosféru. Zaplnili sa toalety aj priestor pred budovou, kde stáli návštevníci s cigaretou. Až keď sa z reproduktorov ozval znova charakteristický Neckářov hlas, sála sa vrátila do takmer pôvodných počtov.
Vrcholom bola posledná skladba zo spevákovho hlavného setu. Kdo vchází do tvých snů (má lásko) je sama osebe nádherná pesnička a Neckářovo hlasové zafarbenie nezmenili desaťročia od jej vzniku ani mozgová mŕtvica, ktorú prekonal. Po decentnom potlesku sa spevák so skupinou aj zborom prezlečeným do formálnych šiat na pódium vrátil a dal dve kolá prídavkov, pričom mnohé skladby odzneli v rockovom duchu a dočkali sme sa aj ohňov sršiacich zo zeme. Že je Neckář spevákom balád, sa potvrdilo aj v tejto časti, ktorej na radosť publika vládla vianočná Půlnoční.
Zmiešané pocity z koncertu zachraňoval Neckářov šarm a niekoľko vydarených hitov, nepodarilo sa im to však úplne. Možno, keby sa rovnaké vystúpenie odohralo ešte pred sviatkami, dostalo by sa mu očakávanej atmosféry. Takto to vo finále pôsobilo ako postvianočný nepodarok.
