Miniturné začne vo štvrtok 19. septembra v Evanjelickom kostole v Banskej Bystrici, o deň neskôr vystúpi vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave a 21. septembra v Novej synagóge v Žiline. Bittová sa predstaví ako sólistka, sprevádzať ju budú súbor starej hudby Solamente naturali, Vocale Solamente naturali pod vedením Dušana Billa a pražský dirigent Marek Štryncl. Začiatok koncertov je naplánovaný na 19. h.
**Koncerty Mater budú aj tentoraz v sakrálnych priestoroch. Spieva sa vám inak v kostole či synagóge a inak v „obyčajnom“ koncertnom priestore?
Rozhodne áno, je tu aj viacero dôležitých aspektov, ako je akustika, energia priestoru a história daného miesta. To všetko umocňuje náš výraz v predvedení a zároveň sa dá povedať, že každý taký priestor pomáha vytvoriť rozdielny, špecifický hudobný obraz – zážitok. V akustickom predvedení bez mikrofónu a monitora je expresia slobodnejšia a má silnejší a sústredenejší dosah na poslucháča.
Väčšinu skladieb z projektu Mater vám zložil Vladimír Godár „na telo“. Máte vďaka tomu k nim iný vzťah?
Mám veľký rešpekt a úctu ako ku kompozícii, tak aj ku skladateľovi. Uvedomujem si jeho vieru v moje podanie a interpretáciu a nesmierne si diela Vladimíra Godára vážim. Je to aj tematicky ďalší rozmer v škále rôznorodosti mojich hudobných programov. Predvedenie Mater je pre mňa veľký sviatok.
Godárova Mater je poctou žene matke. Je pre vás materstvo dôležitou témou v hudbe?
Zásadnou. Už moja mama vyšívala a plietla obrázky na stenu: Matka s dieťaťom. Učila deti v materskej škole a ja som sa s obdivom prizerala. Verím, že ženu umelkyňu materstvo obohatí, dá ďalší dôležitý rozmer. Tehotenstvo bolo najsilnejšie obdobie v mojom živote, a potom materstvo mi celkom zmenilo a ujasnilo väčšinu otázok o existencii ľudského bytia.
V ostravskom Opernom štúdiu pri Národnom divadle moravskosliezkom mal začiatkom týždňa premiéru váš koncertný program Iva Bittová pre veľké a malé deti. Môžete povedať viac o tomto projekte? Prídete ho predstaviť aj na Slovensko?
Práca s deťmi ma vždy zaujímala, mám skúsenosti s dievčenským zborom Lelky, ktorý som viedla viac ako osem rokov. Nahrali sme aj niekoľko albumov a koncertovali sme nielen po Českej republike. Tiež ma niekoľkokrát pozvali do Holandska, aby som tam pracovala s deťmi a vystavala program. Teraz je pre mňa nové to, že deti, s ktorými pracujem, nemajú žiadnu skúsenosť s improvizáciou a sú dosť uzavreté. Napriek tomu si myslím, že sa darí uvoľniť ich výraz pri spievaní natoľko, že čoskoro by dokázali byť nespútanejšie. Hravosť je predsa taká dôležitá, nielen u detí. Rada by som túto skúsenosť preniesla aj na Slovensko, hádam sa to v budúcnosti podarí. Budem sa tešiť.
