Ako z „bondovky“
Novinka populárneho džezmena s textami Milana Lasicu Návšteva po rokoch je opäť postavená na spolupráci, ktorá akoby bola pre tvorbu stvorená. Slová trefne podtrhujú hudbu a naopak. Sú si rovnocennými partnermi, pričom vyznávajú jednotnú emóciu.
Zásluhu na pozitívnom celkovom dojme majú aj spoluautori a producenti, medzi ktorých patrí napríklad Marián Čekovský, Juraj Tatár, Martin Gašpar či Oskar Rózsa. Zvukovým majstrom sa stal Vlado Meller. Slovák žijúci v USA je držiteľom dvoch Grammy a je podpísaný tiež pod albumami Pink Floyd, Celine Dionovej alebo Kanye Westa. Išlo vôbec o jeho prvú prácu na slovenskom albume.
Pompézny, priam „sinatrovský“ úvod so skladbou Návšteva po rokoch dokazuje, že Lipa a spol. vedia ponúknuť kvality hodné západnej produkcie. Text Návšteva po rokoch / len letmý pohľad a dosť / pamäť je vľúdna / skutočnosť nudná, v kombinácii s typickým Lipovým polorecitálom nestrácajúcim sa v zástupe nástrojov je skutočne silným nástupom. S atmosférou pripomínajúcou staršie „bondovky“ patrí skladba jednoznačne medzi najvydarenejšie časti celého albumu, ak nie je aj jeho absolútnou špicou.
V prvom rade príjemný
Na prvé počutie zaujme tiež optimistická Túžba alebo Hlava plná snov. Schopnosť Petra Lipu previesť Lasicove texty do pesničiek s dušou dokazuje napríklad Za tichých letných večerov, ale najmä Čaro kaviarní, ktorá po káve priam vonia.
Približne polovicu albumu tvoria pomalšie a melancholické piesne, čo môže vyvolať dojem, akoby sa zlievali do jedného kompatibilného celku. Album tak poslucháča vyslovene prinúti k pozornosti len zopár ráz. Či ide o výhodu, alebo nevýhodu závisí od toho, ako si chcete Návštevu po rokoch vychutnať. Hoci vás zo začiatku láka vypočuť si jednotlivé skladby a popri tom pozorne čítať slová v booklete, po niekoľkých vypočutiach ich oceníte skôr ako hudobný podklad. V globále totiž ide o počin v prvom rade príjemný a táto nálada prebije aj skutočne zvládnutú zvukovú či inštrumentálnu stránku.
Čo však do očí vyslovene bije, je vizuál albumu. Originálne ilustrácie maliara Mareka Ormandíka, ktoré môžeme opísať termínom „neslušné obrázky“, nepochybne zaujmú a dokazujú tiež nadhľad, aký Peter Lipa pri výbere umelca mal. A hoci nejde o prvoradé kritérium pri hodnotení albumu, už na pohľad je zrejmé, že táto návšteva po rokoch nebude nudná. Nepochybne poteší.
Hodnotenie Pravdy: 4/5
