Čo by mal hudobný producent na začiatku svojej kariéry vedieť?
Hlavne by si mal včas uvedomiť, že ho čaká skutočne veľa práce, detailnej práce, ktorej výsledky neuvidí zo dňa na deň. Je to úplne iný životný štýl, aký majú umelci, s ktorými človek spolupracuje. Svoje dni trávite v štúdiu a stále sa musíte sústrediť. Nie je to jednoduché. Vypracovať sa trvá dlho.
Ako ste sa vypracovali vy?
Začínal som v osemdesiatych rokoch ako asistent pri mixáži a zvuku. Stať sa producentom je dlhý proces. Štyri až päť rokov som bol asistent a potom osem rokov zvukový inžinier. Mal som však obrovské šťastie, že som v tej dobe robil so skutočne skvelými producentmi. Veľa som sa naučil len pri sledovaní ich práce. Robil som napríklad s Gilom Nortonom (Foo Fighters, Pixies, Maximo Park, – pozn. red.) alebo s päťnásobným držiteľom Grammy Stevem Lillywhiteom (Rolling Stones, U2, Killers, Peter Gabriel, – pozn. red.).
Hovorí sa, že producenti sú často ľudia, ktorí neuspeli ako hudobníci. Ako je to s vami?
Jasné, že som mal kapelu a dodnes si rád zahrám. Ale je to najmä o človeku. Baví ma nahrávať iným pesničky, pomáhať im. Treba mať na to úplne iné schopnosti a znalosti, ako potrebujú muzikanti. Ja by som napríklad nikdy nemohol vystupovať na pódiu, zabávať davy. A veľa muzikantov by zas napriek dobrému hudobnému sluchu a talentu nezvládalo producentskú alebo zvukársku prácu. Som jednoducho chlapík v pozadí.
V čom presne spočíva vaša práca?
Interpreti a ich vydavateľstvá alebo manažment majú rôzne požiadavky a producent je ten, čo ich s pomocou tímu ľudí v štúdiu zrealizuje. Keď sa ku mne dostane prvotný projekt, najprv si s kapelou prejdem jednotlivé predstavy a snažím sa to zosúladiť. Producent môže výrazne zasiahnuť aj do štruktúry skladby, gradácie, tempa, do nálady a atmosféry pesničky. Dôležitý pre neho je však aj zvuk. Keď je jasný plán, nahráme to a po vypočutí opäť vymýšľame, čo a ako ďalej.
Kapely si vyberáte vy?
Rád by som povedal, že áno, ale ono to tak celkom nefunguje. Kapelám vyberie producenta väčšinou vydavateľstvo. Vydavateľstvo vie, čo kto ako robí a tiež vie, akým smerom by mohli kapelu "potlačiť“. Takže producenta osloví a pošle za ním muzikantov a ďalej sa dohadujú oni navzájom. V iných prípadoch producenta osloví samotná kapela.
Máte vy nejaké požiadavky na kapelu? Napríklad v rámci žánru?
Samozrejme, že väčšinou robíte podobný typ muzikantov, keď sa v danom žánri osvedčíte. Nikdy som nerobil napríklad vyslovene tanečnú hudbu, pretože tam sú tie postupy odlišné. Ale skúšal som už všeličo a keď dostanem ponuku, ako napríklad teraz Glendu Lopez, ktorá robí džez a latino, je to pre mňa výzva.
Ste na muzikantov tvrdý alebo máte skôr priateľský prístup?
Závisí to od mnohých vecí, najmä od správania samotnej kapely. Producent musí byť trochu aj psychológom, musí vedieť odhadnúť, kedy na niekoho pritlačiť a kedy využiť iné metódy. Ja sa považujem za takého diplomata, snažím sa nájsť strednú cestu.
Stalo sa vám, že ste s kapelou vyslovene nevychádzali?
Mám šťastie, že som asi nikdy nerobil s kapelou, po ktorej by som si povedal "už nikdy viac“. Jasné, že s niektorými si sadnete viac, s inými menej, ale je to vaša práca. Dostávate za ňu peniaze, živí vás to a nie je to len taký rozmar. S tými muzikantmi trávite veľa času, každý deň počas nahrávania, a to mnoho ráz 24 hodín nepretržite. Vytvorí sa medzi vami puto.
Udržiavate vzťahy s hudobníkmi aj po nahrávaní?
S niektorými som sa vyslovene skamarátil. Napríklad Coldplay a Starsailor, s nimi som v kontakte a keď sme všetci v Londýne, skočia ku mne do štúdia. Coldplay je tá najprofesionálnejšia kapela, s akou som robil. Sú veľmi sústredení, majú svoje predstavy a pritom vedia výborne spolupracovať. Ich prístup v štúdiu je ukážkový.
Cestujete často pracovne aj za hranice Británie?
Áno, najmä v poslednom čase sa to celkom rozbehlo, ale pre mňa je jednoduchšie, keď to všetko "spískame“ v Londýne. Máme tam štúdio a je to výhodnejšie nielen finančne, ale aj časovo. Všetko spravíme pod jednou strechou.
Ako dlho trvá, kým materiál nahráte?
Tak desať rokov nazad to boli tri mesiace práce. Dnes sa všetko strašne zrýchľuje, všetci chcú všetko hneď a ja aj kapela sa musíme tomu trendu prispôsobovať. Závisí to od zmluvy, ale priemerne to je tak mesiac a pol. Dlhšie už je luxus.
Zasiahol do tohto procesu aj rozmach sociálnych sietí či stránky a aplikácie na šírenie hudby?
Áno, lebo kapely, ktoré boli v minulosti považované za amatérske, sú zrazu veľmi organizované, majú podporu na sociálnych sieťach a získavajú nových fanúšikov. Vedia sa spropagovať samy a nepotrebujú takú podporu vydavateľstiev alebo médií ako kedysi.
Ako vidíte budúcnosť vašej profesie?
Priznám sa, že celkom nerozumiem, prečo sa robí tak veľa albumov v takom krátkom čase. Tie nahrávky sa už dnes nepredávajú tak ako kedysi, ale hudby je akoby stále viac. Z toho dôvodu sa celý proces tvorby strašne zrýchľuje, lebo prichádzajú ďalšie a ďalšie a na nič nie je poriadne čas. Na druhej strane sa stále zlepšuje a vyvíja technika, čo je pokrok a pomáha to producentskej práci. Veci sa však menia zo dňa na deň. Mení sa aj cena hudby. Skladba, na ktorej pracujete vyše mesiaca, je zrazu voľne dostupná na nejakom streame a kúpiť ju môžete lacnejšie ako pivo.
Danton Supple
britský producent a zvukový inžinier. Práci v hudobnom štúdiu sa začal venovať koncom osemdesiatych rokov. Ako zvukový inžinier spolupracoval s interpretmi U2, Pet Shop Boys, Seal, Morrissey, Suede alebo Elbow. Známy je najmä ako producent skupiny Coldplay, s ktorou nahrával album X&Y (2005).
