O smrti po smrti
"Courtney Love mi ponúkala 50-tisíc dolárov, aby som ho odstránil,“ tvrdí punkový spevák El Duce v dokumente Kurt a Courtney z roku 1998. "K smrti ho dohnali konšpirácie mojej dcéry,“ pridáva sa s dvoma knihami na túto tému Hank Harrison, otec Cobainovej lásky. Dohady týkajúce sa samovraždy hudobníka, podporované vierou skalných fanúšikov, že by si idol sám sebe na život nesiahol, sú na pretrase aj dnes. Svet obehli nové fotografie z miesta činu a ďalšie pohľady na smutnú udalosť prinášajú filmári aj médiá práve pri jej 20. výročí.
Kurta Cobaina pritom máločo rozčuľovalo tak ako zbytočná medializácia. Podstatnú časť svojho života trpel depresiami, ku ktorým mu výrazne pomohla aj závislosť od heroínu. S myšlienkami na smrť sa zahrával už niekoľkokrát.
Tento muž totiž napriek celosvetovej sláve, priam uctievaniu zo strany nadšeného publika, nebol šťastný. "Už niekoľko mesiacov hovoril len o závete,“ tvrdila polícii upratovačka z jeho domu v Seattli. Čo ho však motivovalo k tomu, aby dal všetkému pozemskému zbohom?
Ako nebyť dokonalý
Kurt Donald Cobain sa narodil 20. februára 1967 ako prvé dieťa do relatívne spokojnej rodiny. Otec pracoval na píle, matka bola servírka. Život v meste Aberdeen v štáte Washington prebiehal bez zbytočných vzruchov, malý Kurt preto aj z nudy žil v presvedčení, že je mimozemšťan a jeho skutočná rodina pochádza z úplne inej planéty. Mal talent na kreslenie, ako dieťa však túžil najmä po dráhe kaskadéra. Rodina ho opisuje slovami bezstarostné a šťastné chlapča.
Lekári rozhodli, že trpí hyperaktivitou. Denne mu podávali Ritalin, zložením podobný amfetamínom, po ktorom býval agresívny a trpel častými zmenami nálady. Liek sa neskôr prestal takmer úplne predpisovať a v roku 2005 vydal Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv varovanie, že môže spôsobovať halucinácie, samovražedné myšlienky a psychotické správanie.
Foto: SITA / AP
Ďalšou ranou v Kurtovom detskom živote bol rozvod rodičov. Ani mama, ani otec o opateru syna nijako zvlášť nebojovali, a tak si ho medzi sebou nakoniec pohadzovali ako horúci zemiak. Obaja si založili nové rodiny, našli si ďalších partnerov a Kurt im bol na ťarchu. Chvíľu žil s otcom v karavanovom mestečku, inokedy s mamou a jej druhom, alkoholikom. Spokojnejší bol však skôr v tom druhom prípade. "Niekoľko mesiacov som mame každý večer plakal do telefónu a snažil som sa ju prehovoriť, aby mi dovolila sa k nej vrátiť,“ spomína v knihe Nirvana: Come as You Are. Sám totiž cítil, že nespĺňa otcove ideály, ktoré ho neraz stáli bitku. "Asi sa za mňa hanbil a ja som bol preto na seba často nahnevaný,“ hovorí v dokumente About a Son (2006). "Nemohol som mať ľudské chyby, podľa neho som musel byť dokonalý.“
Po problémoch so spolužiakmi a učiteľmi opustil strednú školu v poslednom ročníku. Vrátil sa do nej ako školník. V tej dobe už nežobral o pobyt u rodičov. Spával u kamarátov, príležitostne v kartónovej škatuli pod mostom a stal sa bezdomovcom. Ešte stále -násťročný, ale so zážitkami starca, netúžil po ničom inom, len založiť kapelu, ktorá by ho vytrhla z nespravodlivej biedy.
Nebyť "sakramentského šťastia pri stretávaní tých správnych ľudí“, pravdepodobne by sme o jeho príbehu nikdy nepočuli, bol by len jedným z mnohých. Kurtovi Cobainovi sa však jeho sny naplniť podarilo.
Hlásna trúba beznádeje
V januári 1992 sa album Nevermind dostal na prvú priečku americkej hitparády Billboard. Svojou druhou nahrávkou porazila skupina s názvom Nirvana obrovské hviezdy ako U2 či Guns n' Roses a z vedúceho postavenia dokonca zvrhla kráľa popu Michaela Jacksona. Vyhupla sa tiež na čelo rebríčkov v Belgicku, vo Francúzsku, v Írsku, Izraeli, vo Švédsku a v Kanade.
Britský reklamný manažér Nirvany Anton Brookes spomína v knihe Nirvana: Come as You Are, ako veľmi bol Kurt presvedčený o tom, že sa mu sen o úspechu v krátkom čase splní. "Pamätám si, ako hovoril, že sa album dostane do najlepšej desiatky a že skladba Smells Like Teen Spirit prerazí aj medzi singlami. Ale to nebolo len o tom, že tomu naozaj veril. On to vedel.“ Trojica muzikantov dostávala ponuky na turné aj koncerty, Kurt Cobain však napriek tlaku zo strany manažmentu rozličné návrhy odmietal, snažil sa raziť si vlastnú cestu. Nepodarilo sa mu to úplne, ale zachoval si slobodu pri tvorbe a hraní. Mesto Seattle, v ktorom býval spolu so svojimi spoluhráčmi, basgitaristom Kristom Novoselicom a bubeníkom Daveom Grohlom, žilo grungeom, štýlom, ktorý vyjadroval ich pocity. Stali sa hlásnou trúbou komunity spájanej beznádejou a bezdôvodným hnevom.
Napriek obrovskej popularite a oslavným ódam, ktoré predurčovali Nirvane dráhu úspešnejšiu ako Beatles, Kurta svet nerozmaznával. Stal sa terčom nelichotivej mediálnej pozornosti, a to najmä spoločne so svojou excentrickou manželkou Courtney Love.
Kurt, Courtney a heroín
Dvojica s talentom priťahovať pozornosť sa dala dokopy na jar roku 1991, krátko predtým, ako Nirvana začala nahrávať svoj prelomový album Nevermind. Údajne sa jeden druhému zapáčili už na prvý pohľad. Courtney sa rozhodla svoje pocity vyjadriť tak, že celou silou udrela päsťou Kurta do brucha. Kurt jej to vrátil a potom na ňu skočil a strhla sa bitka. „Bol to normálny zoznamovací rituál dvoch nenormálnych ľudí,“ opísala situáciu Courtney. "Zo začiatku som si chcel len trochu okoreniť život,“ vysvetľuje Kurt. „Nikdy predtým som nestretol nikoho takého priamočiareho a charizmatického. Bola ako magnet, okolo ktorého sa dejú vzrušujúce veci. Niekedy by som s ňou mohol ísť po ulici a niekto by pokojne na nás mohol vytiahnuť nôž, a to len preto, lebo ona vyzerá ako človek, čo takéto veci proste priťahuje. A o to mi v podstate išlo. Nasierať ľudí.“
Problémy nastali najmä v období, keď Courtney otehotnela. Netypický pár totiž – okrem médií na čele s časopisom Vanity Fair, ktorý pri rozhovore s peroxidovou blondínkou neváhal uverejniť jej fotografie v pokročilom štádiu tehotenstva v negližé s cigaretou v ústach – zaujal aj sociálnych pracovníkov. Boj o starostlivosť o ich spoločnú dcéru Francis Bean sa ťahal ešte roky po Kurtovej smrti. Navyše Nirvana v čase svojej stúpajúcej slávy získala nálepku „zlej kapely“ zloženej z feťákov a alkoholikov, čo sa nepozdávalo zvyšným dvom členom.
Foto: SITA / AP / FRED PROUSER
Kurt Cobain bol v tom čase už závislý od heroínu. „Vstal som, vzal som si fet a počúval muziku, maľoval som alebo hral na gitaru. To bolo všetko. Pozeral som televízor. Naberal som silu,“ opísal svoj denný rituál. Podľa jeho slov ho návyk stál sto eur denne, toľko bol ochotný zaplatiť za dávku až do obdobia, keď mu aj to prestalo stačiť.
„Toto je droga, ktorá vás robí šťastným,“ hovorí Courtney. „Toto je droga, ktorú si šľahnete, keď ste v zasratom štvorhviezdičkovom hoteli a môžete si objednať akýkoľvek servis, všetko, čo vám napadne a môžete len ležať v posteli a slintať blahom nad svojím šťastím, pretože máte milión dolárov v banke. Toto je droga, ktorá vám splní to najväčšie prianie – zostať navždy dieťaťom.“
Stále divokejšiu Kurtovu povahu čoraz ťažšie znášali ľudia v jeho okolí, s výnimkou Courtney. Gitaru na pódiu rozbil už po tretej-štvrtej pesničke a koncerty sa preto museli skracovať, respektíve prerušiť. Počas vystúpenia na hudobnom festivale v britskom Readingu v roku 1992 Kurt tak často menil playlist podľa svojho uváženia, že sa prvýkrát verejne začalo hovoriť o konci Nirvany. Len o pár dní nato na odovzdávaní cien MTV namiesto ohlásenej skladby Rape Me začal Kurt hrať úvodné tóny z Lithium. Kapelu utužili azda len dve víťazné sošky.
Sláva je tá posledná vec
Závislosť od heroínu pripisoval spevák žalúdočným problémom a chronickej bronchitíde. „Bola to obrovská úľava od bolesti, až som sa rozhodol, že si budem pichať celý rok a potom s tým skončím. Vôbec to neľutujem, pretože sa mi neskutočne uľavilo, zbavil som sa každodenných bolestí. Postavilo ma to duševne na nohy. Vyliečil som sa.“
Za svoju najväčšiu slabosť však považoval spánok. Často vyhlasoval, že je narkoleptik a celý deň vedel stráviť v pyžame pre prípad, „keby na dvere zaklopal Pán Spánok“. „Zaspávam, keď ma štvú ľudia, aj keď sa nudím. Keď nemám chuť s nikým sa rozprávať a musím tvrdnúť medzi ľuďmi, napríklad v zákulisí alebo na šnúre, prespím celý deň. Najradšej by som bol v nejakej kóme, len by som sa nechal budiť a odvážať sa na pódium, hrať, čo mám a potom sa zase stiahnuť do svojho malého sveta.“
A zatiaľ čo úspech vyvoláva zväčša záchvaty nadšenia a pocity vlastnej dôležitosti, s každým predaným albumom Kurt Cobain čoraz viac pochyboval o hudbe, a najmä o svojich fanúšikoch. Čoraz častejšie sa uzatváral pred ľuďmi. Tvrdil, že je sklamaný z toho, akí priemerní ľudia počúvajú jeho muziku a že sa stal presne takým človekom, proti akým zo začiatku bojoval. Nahrávanie tretieho albumu s názvom In Utero a očakávania, ktoré doňho dav kládol, ho v presvedčení len utvrdili. „Sláva je tá posledná vec, o ktorú mi išlo,“ vyhlásil.
Nespokojnosť so životom, závislosť od drog, odcudzenie sa ľuďom, boj o dcéru a turbulentný manželský vzťah s Courtney v ňom vyvolávali sebadeštrukčné túžby. Po päťdesiatich rohypnoloch so šampanským v hotelovej izbe v Ríme sa ho podarilo zachrániť. O pár týždňov nato už jeho volanie o pomoc nikto nezachytil.
Túžba spať
V piatok 8. apríla ráno elektrikár Gary Smith narazil pri inštalácii nového bezpečnostného systému v podkroví záhradného domčeka na tri dni mŕtve telo. Správu o samovražde Kurta Cobaina odvysielali televízie z desiatok krajín a nechýbalo medzi nimi ani Slovensko. Titulky ako Symbol jednej generácie je mŕtvy postupne nahradili dohady o jeho smrti, ktoré visia vo vzduchu do dnešných dní.
Či za jeho smrťou stojí údajne nenásytná Courtney Love, alebo bola smrť jediné možné východisko z nešťastného života talentovaného muža, je hlavnou témou dvoch táborov jeho verných fanúšikov. Pravdou však zostáva, že život Kurta Cobaina zahmlil akýsi nevysvetliteľný smútok, ktorý ho sprevádzal od detských čias.
„Veľa rokov mám pocit, že už nie je nič, o čom by som mohol ešte hovoriť, a tiež, že toho nie je veľa, na čo by som sa vôbec tešil. Každodenné prosté radosti, ktoré majú iní z toho, že sa spolu rozprávajú, tliachajú o blbostiach, mi vážne nič nehovoria. Vtedy mám vždy najväčšiu chuť zaspať.“
Foto: MTV Unplugged, Frank Micelotta
