Exotika a mix žánrov
„Bol som tu pred ôsmymi rokmi, ale tentokrát to bude dvakrát silnejšie a dvakrát lepšie,“ sľuboval v úvode šesťdesiatpäťročný muzikant. S dlhými šedivými vlasmi vyšiel na pódiu za zvuku skladby Ramble od Linka Wreya, a že je stále hviezdou dokázal obrovský aplauz, ktorým ho dav privítal.
Keby sa mnohým návštevníkom splnil sen, v tesnom závese by za ním stáli Jimmy Page a John Paul Jones. Základ Plantovej aktuálnej kapely s názvom The Sensational Space Shifters však dnes zastupujú iné mená. Konkrétne gitaristi Justin Adams a Skin Tyson, basgitarista Billy Fuller a bubeník Dave Smith. Trip-hopový prúd zastupoval v Ostrave John Baggott a srdcia návštevníkov si získal najmä africký spevák a hráč na jednostrunové husle – Juldeh Camara.
Práve exotika a prepojenie viacerých žánrov bolo hlavným motívom novej tvorby, ktorú Plant prezentuje. Na hranici blues-rocku, psychedélie, elektroniky a afrických rytmov sa má pohybovať pripravovaný album Lullaby and… The Ceaseless Roar. Ten má vyjsť už v septembri. Plant z neho v Ostrave predstavil aj dve novinky, chytľavú Rainbow a Little Maggie.
Cover verzie vlastných hitov
A hoci sa nové skladby pred lačným davom uchytili, najsilnejší pokrik si jednoznačne vyslúžili skladby Led Zeppelin. Kto si pred koncertom aktuálne vystúpenia Roberta Planta preštudoval, vedel, že nemohli chýbať. Niesli však Plantov súčasný rukopis a teda, pochopiteľne, neodzneli v pôvodnej verzii. Medzi „zeppelinovské“ vrcholy patrilo prevedenie Black Dog, i keď takmer nespoznateľné s originálom, bluesová Babe, I Gonna Leave You a tradičná bomba na záver – Whola Lotta Love.
Paradoxne, ani v jednej z nich nechýbali zvyšní členovia slávnej formácie. Famóznu Pageovu gitaru z Whola Lotta Love napríklad nahradilo sólo na na jednostrunových husliach, čím skladba dostala úplne nový rozmer. Pesničky mali tiež iný rytmus a niekedy ich bolo poznať najmä vďaka textu. Koncert tak balancoval medzi posmutnelým konštatovaním „nie, nie sú to Led Zeppelin“ a dobrým pocitom z kvalitného vystúpenia.
Robert Plant ostravskému publiku predviedol primárne coververziu hitov, na ktorých vzniku sa sám podieľal. Na paškál si vzal však aj skladby iných interpretov, napríklad bluesmana Bukka Whitea a jeho Fixin' to Die. Akoby sa od svojich hudobných začiatkov odosobnil a Led Zeppelin považoval za zdroj inšpirácie a nie svoj muzikantský osud. Hlas, ktorý privodil zimomriavky je však natoľko spätý s tvorbou slávnej kapely, že tomu bolo len ťažko uveriť.
Jeho vystúpenie prilákalo do industriálneho areálu Dolných Vítkovic rekordý počet návštevníkov. Podľa oficiálnych vyjadrení pred jeho koncertom prešlo bránami 40 tisíc ľudí. Festival Colours of Ostrava si takúto účasť jednoznačne zaslúži. S programom, ktorí doplnili horúce hviezdy ako MGMT, Bastille, Zaz, či John Newman, kvalitnými službami a najmä unikátnou atmosférou patrí medzi najlepšie hudobné stredoeurópske podujatia.
