Ešte ste ani nedovŕšili plnoletosť a už máte za sebou veľké úspechy. Kedy ste vôbec začali s hudbou?
Na gitare som začal hrať ako štvorročný, a to len podľa sluchu. To však neznamená, že som predtým hudbu nevnímal. Bol som ňou obklopený odjakživa. Hudba je súčasťou mojej rodiny, každý na niečom hrá, každý sa jej venuje a nebolo možné ju nevnímať. Vyrastal som s ňou a keď som začal s gitarou, bolo to pre mňa úplne prirodzené, nikto ma nenútil. Už v dvanástich rokoch som koncertoval.
Kto boli hrdinovia vášho detstva?
Bolo ich veľa a všetci sú džezoví muzikanti. Veľa som počúval Georgea Bensona, Charlesa Parkera alebo Milesa Davisa. To boli moje prvé vzory. Ich hra ma ovplyvnila už ako malého a dodnes si ich rád vypočujem.
Takže vás to na rozdiel od rovesníkov neťahá k populárnej hudbe?
Závisí od toho, čo človek považuje za pop-music. Ak myslíte všetky tie pesničky, ktoré hrajú v rádiách, tak nie, tie nepočúvam. Samozrejme, niektoré z nich sú dobre spravené, hrajú tam dobrí muzikanti, ale nie je to moja šálka kávy. To, že si pár z nich viem vypočuť, totiž stále neznamená, že by som si zapínal rádio a vyhľadával ich.
Začínali ste ako pouličný muzikant v írskom Limericku. Aké boli reakcie okolia?
Bolo to veľmi zábavné. Mal som asi jedenásť rokov a pomohlo mi, že som mal spätnú väzbu od neznámych ľudí. Chodili okolo mňa, započúvali sa a potom sa so mnou aj rozprávali. Bol to super zážitok. Nemal som zlé skúsenosti, ľudia si to užívali a ja tiež. Bolo to, akoby som trénoval doma, ale s tým rozdielom, že som za to dostával peniaze a zisťoval, čo a ako funguje.
Z ulice až na koncertné pódiá vás dostal írsky džezmen David Lyttle. Ako ste sa k nemu dostali?
Jednoducho – napísal som mu správu na YouTube. Hľadal som si tam videá írskych hudobníkov a on sa mi zapáčil. Poslal som mu preto moje veci a napísal mu: Ahoj, toto som ja a takto hrám. Rád by som s tebou raz spolupracoval. Jedného dňa pricestoval za mnou domov do Limericku a zahrali sme si. Odvtedy si ma brával so sebou na koncerty a pomohol mi, kde sa dalo. Zoznámil ma s ľuďmi a podobne.
Váš album produkoval dvadsaťsedemnásobný držiteľ sošky Grammy Quincy Jones, ktorému ste hrali na narodeninovej párty v Las Vegas rovnako ako Bono alebo Stevie Wonder. S ním ste sa ako stretli?
Osobne sme sa po prvý raz stretli až na džezovom festivale v Montreux pred dvoma rokmi. Bolo to niekedy pred koncertom na zvukovej skúške takej rôznorodej zostavy muzikantov. Zvyčajne hrávam so svojím triom, ale toto bol špeciálny projekt, globálny. Quincyho ľudia ma pozvali do toho projektu na základe môjho videa, ktoré videli. Keď som ho stretol, povedal som mu: Quincy, čo ty na to? A on sa po Montreux ozval opäť a odvtedy spolu robíme. Je to skvelý človek a veľký profesionál, ktorého si vážim.
Aký je to pocit, pracovať s hviezdami ako on alebo George Benson, s ktorým ste koncertovali?
Je to zábava a je to super. Benson bol jedným z mojich detských idolov a fantasticky som si naše koncerty užíval. George Benson aj ostatní muzikanti, čo s ním robia, boli veľmi príjemní ľudia, takže sme spolu dobre vychádzali a bavili sa.
So svojím triom, ktoré tvorí váš otec a mladší brat, vystúpite v Bratislave. Tešíte sa?
Nikdy som tu nehral a je to úžasné vrátiť sa sem a koncertovať. Určite príde aj veľa ľudí, ktorých poznám a tým, že som na Slovensku nebol dlhšie, bude to taký návrat domov. Rodinná atmosféra, veľa známych a podobne. Štartujem v Bratislave svoje európske turné, čo je výborný pocit.
Vraj sa plánujete presťahovať do Los Angeles.
Áno. Hoci som ešte stále v Írsku, rád by som v dohľadnej dobe zmenil klímu. V Los Angeles mám svoj tím, svojich spoluhráčov, s ktorými som sa zoznámil v Montreux alebo na koncertoch, je tam Quincy, sú tam dobrí producenti a štúdiá a aj slnko tam svieti častejšie. So všetkými si budem bližšie a nebudem musieť cestovať dvanásť hodín lietadlom. Európa je výborná krajina na džez, ale napriek tomu ma to ťahá viac do USA. Mám rád to nadšenie, s akým tam prijímajú muziku.
Čo ešte plánujete do budúcnosti?
V auguste mi vyšiel album, ale už premýšľam nad ďalším. Okrem toho je ešte veľa projektov, veľa spoluprác, ktoré mám na pláne a už sa postupne začínajú realizovať. Žiaden konkrétny veľký cieľ som si však nevytýčil. Baví ma, čo robím, a chcem v tom pokračovať. Chcem naďalej stretávať skvelých ľudí, posúvať sa a pokračovať v hudbe. To je všetko.
Andreas Varady (17)
sa narodil v rómskej rodine na juhu Slovenska. Po presťahovaní do Írska vystupoval ako pouličný muzikant, neskôr sa vďaka spolupráci s Davidom Lyttlom dostal na koncertné pódiá. Medzi jeho dosiaľ najväčšie úspechy patrí vystúpenie na International Montreux Jazz Festivale či spoločné turné s Georgeom Bensonom po Európe a Severnej Amerike. Objavil sa aj na titulnej stránke časopisu Guitar Player magazine. Svoj prvý eponymný album vydal v auguste tohto roka v prestížnom vydavateľstve Verve. Produkoval ho Quincy Jones a hosťujú na ňom džezové hviezdy ako Gregory Porter, Roy Hargrove, Harvey Mason či Steve Lukather. Laikov i odborníkov ohromuje svojou neuveriteľnou rýchlosťou, fenomenálnym citom pre harmóniu a muzikálnosťou. Aj preto si aktuálne vyslúžil čerstvú nomináciu významnej britskej ceny MOBO v kategórii Best Jazz Act.
