Lenka Filipová miluje írsku hudbu

Čo zahráte na svojich vystúpeniach?
Turné sa viaže k dvojplatni Best Of, ktorá vyjde v septembri. Na dvoch cédečkách sa objavia piesne, ktoré na predošlých výberoch neboli. Chýbať nebudú ani ľudové pesničky a klasická hudba, ale aj hitovky.

Znamená to, že bilancujete?
Neberiem to ako bilancovanie, ale ako zastavenie sa v čase a pripomenutie si, aké široké je spektrum mojej tvorby. Na budúci rok totiž plánujem nahrať úplne nové pesničky. Potrebujem si premyslieť, kam sa mám pohnúť a čo premiešať, aby som sa neopakovala a nerobila zo seba klišé. Chcem však zostať rozpoznateľná.

Čiže ide o rekapituláciu. Rekapitulujete s pripravovaným albumom aj svoj život?
Niekedy sa to k pesničkám „pricucne“. Človek si spomenie, že jeho obľúbený hit je z určitého obdobia, na ktoré si dobre pamätá. Odrazu sa mu všetko vybaví – čas, prostredie, ľudia aj pocity. Niektoré skladby jednoducho dýchajú atmosférou svojej doby.

Vravíte, že sa musíte rozhodnúť, akou cestou ísť ďalej. Ktorý smer vás zatiaľ najviac zaujal?
Latinskoamerický džezík, folk kombinovaný s popom a rockom a napokon šansóny. Zamilovala som sa aj do írskej hudby, ale to už zaváňa príchuťou world music. Aj keď priznávam, že world music je veľmi zaujímavá a inšpiratívna.

Takže nová platňa nebude iba folková?
Určite nie. Bude farebná. Už len pre to, že autorkou piesní nebudem iba ja.

Na poslednom albume Tisíc způsobů jak zabít lásku ste uprednostnili elektrickú gitaru. Vrátite sa teraz k akustickej?
Elektrickú gitaru na pódiu príliš nepoužívam, aby sa ľudia, ktorí ma poznajú, nezľakli. A aby si nepovedali, že som sa zbláznila. „Elektrika“ mi pomohla rozšíriť si muzikantský záber. Dostala som sa k novému nástroju, ktorý ma začal baviť. Preto som ju pribrala do svojej gitarovej stajne. Ale to neznamená, že som prestala hrať na španielku. Naopak, tá sa mi páči čím ďalej, tým viac. Je to vývoj a iskra k ďalšiemu napredovaniu. Inak by som ustrnula.

Aký rozdiel ste našli medzi akustickou a elektrickou gitarou?
Veľký. Laik by povedal, že je to jedno, lebo obe majú šesť strún a hmatník doľava. Ale každá z nich si vyžaduje inú techniku, iný spôsob hrania a tvorenia tónov. Odlišné je aj vyjadrenie pocitov. Keď hrám na nylonové struny, je to skôr sólový nástroj. Naopak, elektrická gitara sa lepí k base a k bicím, čím dotvára rytmus. Vstupuje do medzier a dá sa s ňou viac improvizovať.

S kým budete hrať?
S vlastnou kapelou, v ktorej je gitarista a spevák Mirek Linhart, basgitarista Honza Pils, bubeníci Pavel Razím a Tomáš … a pianista Richard Dvořák. Repertoár je takmer dvojhodinový a veľmi pestrý.

Máte nejakého hosťa?
Nemám. Zatiaľ mi vyhovuje byť hosťom sama sebe.