Tentoraz so sebou priviezol ako predskokana mladého hudobníka Douglasa Darea. Klavír v sprievode jednoduchých bicích miestami aj s výraznou basovou linkou v kombinácii so zaujímavým vokálom Darea si získali pozornosť publika, ktoré bolo v očakávaní koncertu Finka.
Myšlienka na pätnásťminútové meškanie sa stratila hneď po príchode Finka so štvorčlennou kapelou na pódium. Odštartoval hodinu a pol trvajúce vystúpenie skladbou z aktuálneho albumu Hard Believer Pilgrim, kde si asi trojminútové vrcholenie vychutnal najmä nezastaviteľný bubeník. Z úvodu sa zdalo, akoby Fink spolu s kapelou boli len na ďalšej zastávke svojho koncertmi posiateho turné. Publikum však spevákovi navodilo veľmi príjemnú atmosféru, keď vítalo skladby potleskom a veľmi vnímavo ich nechávalo doznieť.
Spočiatku nie veľmi komunikatívny Fink sa neskôr rozrozprával a koncert začínal naberať osobnejšie črty. Už prvé tóny pesničky Sort of Revolution potešili publikum a pokojný priebeh hitu nadobudol ráznejší zvuk, keď si Fink v závere kľakol na zem a ovládal mašinky. Pri Yesterday Was Hard On All Of Us si spevák zobral španielku, bubeník vymenil bicie za perkusie a dovolili divákom, aby zdieľali s nimi ich inštrumentálnu zábavu.
Nové skladby s ľahkosťou zapadli do repertoáru medzi staršie kúsky. Vynikla pesnička z albumu Hard Believer Shakespeare, o veciach, ktoré sa nikdy nenaučíme, a za ňou nasledovali hity z Finkovej predchádzajúcej tvorby ako Perfect Darkness, Berlin Sunrise a This Is the Thing. Na záver Fink sľúbil publiku, že sa uvidia nabudúce a túto pozvánku si pravdepodobne mnohí, aj napriek tomu, že utorkový koncert sprevádzali trieskajúce vchodové dvere a prievan pri vstupe do sály, nedajú ujsť.
