„Bol to človek, ktorého ťažko opísať pár slovami. Skladateľ Ladislav Kupkovič hovorí, že človek, ktorý bol absolútne neschopný závisti. Okrem toho, že to bol skvelý muzikant, estetik, historik, myslím si, že ho všetci milovali,“ začína rozprávanie o pedagógovi a violistovi Jánovi Albrechtovi muzikológ Igor Valentovič z občianskeho združenia Albrecht Forum, ktoré sa usiluje o záchranu domu Albrechtovcov na Kapitulskej ulici v Bratislave, ktorá už zajtra ožije podujatím Kapitulské dvory.
Tradícia domáceho muzicírovania sa pestovala u Albrechtovcov už pred rokom 1945. Začal s ňou skladateľ Alexander Albrecht a jeho syn Ján, ktorého priatelia volali Hansi, v tejto tradícii pokračoval. U Albrechtovcov napokon domáce muzicírovanie prerástlo do štádia, keď sa ich dom stal umeleckým a vzdelanostným centrom v Bratislave. Dom bol prístreškom pre umelcov a pravidelne sa v ňom konali komorné koncerty, ale taktiež bol ideálnou pôdou pre nekonečné debaty o rozličných spoločenských témach. „Meštianske rodiny sa stretávali pri spoločnom hraní. Bola to tradícia od 19. storočia nielen v rodine Albrechtovcov, ale žil tu aj skladateľ Ernő Dohnányi a fungovalo to u Rigeleovcov, Jurenákovcov, Siebenfreudovcov, Fischerovcov a ďalších“ hovorí Igor Valentovič.
Udržať ušľachtilú myšlienku kultúrneho centra však nebolo vždy pre Hansiho jednoduché. Ako člen meštianskej nemeckej rodiny nebol vhodným kádrovým typom. „Bol to človek veľmi vtipný, svieži a milujúci život, ale na druhej strane veľmi hĺbavý a rozvážny a koncentrovane pracujúci celých 50 – 60 rokov jeho kariéry. Neviem, či existuje iný vysokoškolský pedagóg, ktorý začal ako odborný asistent a skončil ako odborný asistent. Komunisti mu nedovolili spraviť žiaden kariérny postup,“ uviedol Valentovič, ktorého obdiv k Hansimu Albrechtovi priviedol spolu s priateľmi až k bláznivej myšlienke prinavrátiť do domu Albrechtovcov kultúrny život.
Rozsiahla pozostalosť
Kedysi kanonický dom obývaný cirkevnými hodnostármi patrí cirkvi dodnes. Albrechtovci sa doň presťahovali v roku 1945. Po smrti Hansiho manželky zostal dom v roku 2003 opustený. Po Hansim Albrechtovi zostalo v dome takmer desaťtisíc strán písaných textov o umení, hudbe či literatúre. „Pozostalosť predstavuje takmer 22-tisíc jednotiek – sú to najmä knihy, nahrávky, texty, obrazy. Je to jedna z najzachovalejších a najväčších meštianskych pozostalostí, ktoré sú v našich zbierkových inštitúciách,“ prezradil Valentovič. Bohatú pozostalosť odkúpili inštitúcie ako Slovenské národné múzeum, Múzeum mesta Bratislavy a Galéria mesta Bratislavy, pričom mobiliár sa nachádza v Hudobnom múzeu Slovenského národného múzea v Dolnej Krupej.
Keď vzniklo v roku 2010 občianske združenie Albrecht Forum, dom bol v dezolátnom stave a potreboval okamžitú opravu. Prepadnuté stropy, zničená strecha a celkovo vlhká stavba sa podpísali pod celkový zlý stav budovy, ktorú si združenie prenajalo od cirkvi na 25 rokov s tým, že ju zveľadia na účely kultúrneho centra. „Naším záujmom je, aby sa časť pozostalosti dostala naspäť do domu a aby sa z neho stalo spoločenské a kultúrne centrum v tých najširších kontextoch, ako fungovalo predtým, teda nielen obmedzené na hudbu alebo výtvarné umenie, ale aj na literatúru, film, divadlo,“ vysvetľuje Valentovič. Pôvodný rozpočet na rekonštrukciu bol 700-tisíc eur. Po štyroch rokoch v správe Albrecht Fora hovorí Valentovič, že na dokončenie potrebujú z celkovej sumy ešte 250– až 300-tisíc eur.
Rekonštrukcia je o to náročnejšia, že podoba stavby sa rokmi menila. Budova je zložená z viacerých architektonických štýlov od gotiky, cez renesanciu, barok až ku klasicizmu. Pozoruhodným priestorom sú klenbové pivnice z konca 13. storočia s pôvodnou okružliakovou dunajskou dlažbou, ale aj krásne miestnosti s klenbovými stropmi.
Foto: MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ
Objavovanie Kapitulskej
Po prvýkrát otvorila Kapitulská ulica svoje brány do dvorov a domov minulý rok v máji. Kým organizátori odhadovali účasť na pár desiatok ľudí, skutočnosť ďaleko prekonala ich očakávania a na Kapitulskej ulici sa premlelo viac ako 5-tisíc zvedavcov. Dom Albrechtovcov, Baxovu vežu, dom Čárskych či dvory cirkevných organizácií budú môcť už zajtra od 10. h prebádať návštevníci podujatia Kapitulské dvory. Kapitulská ulica ožije pouličnými umelcami, koncertmi, tvorivými dielňami pre deti, ale priestor na prezentáciu dostanú aj knižné vydavateľstvá a deň zakončí chrámový koncert na podporu oživenia Kapitulských dvorov Bratislavského chlapčenského zboru o 18. h v Dóme svätého Martina.
Na podporu obnovy domu Albrechtovcov sa bude konať aj koncert Slovenskej filharmónie 14. mája v priestoroch bratislavskej Reduty. Celý výťažok z koncertu poputuje na rekonštrukciu domu na Kapitulskej ulici. Bez nároku sa honorár sa rozhodli projekt podporiť svojou účasťou aj svetoznámy anglický dirigent James Judd, klavirista Marian Lapšanský a slovenská sopranistka žijúca v Prahe Simona Houda Šaturová.
