Kráľ z farebného sveta
Riley B. King sa narodil 16. septembra v roku 1925 v americkom štáte Mississippi. Nemal ľahké detstvo. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal len 5 rokov. Už ako sedemročný musel tvrdo manuálne pracovať na farme. Keď mal 9 rokov, zomrela mu matka a o jeho výchovu sa starala stará mama.
Časy, keď bol rasizmus v Mississippi niečo ako „životný štýl“ a jasne formulovaná nadradenosť sa prejavovala aj v kostoloch, kde boli vyhradené miesta pre bielych a farebných, sa stali výživným podhubím pre zrod bluesovej legendy. „Smútok je vo všetkých hudobných žánroch, ak to tam chcete počuť. Je tam tiež šťastie, ak to chcete počuť. S bluesom začali otroci a myslím si, že si všetci myslia, že by blues mal byť smutný… iba niektorí otroci sa pri ňom zabávajú,“ povedal B.B. King v rozhovore pre portál Guitar.com.
Už ako malý chlapec spieval v kostolnom zbore. Keď mal 12 rokov, kúpil si svoju prvú gitaru za 30 dolárov. Ovplyvnili ho hudobníci ako Bukka White, Arthur „Big Boy“ Crudup, T-Bone Walker, Louis Armstrong či Benny Goodman.
„Miloval som Djanga Reinhardta, ale keď prišiel T-Bone Walker so svojou hrou na gitare – zbláznil som sa. Snažil som sa napodobniť týchto chlapcov, ale v skutočnosti som nikdy nechcel hrať rovnako ako oni. Bol som rebel a chcel som hrať len to, čo som cítil,“ povedal bluesman v roku 2009 pre MusicRadar. com. Za svoju sympatickú tvrdohlavosť si však vyslúžil aj slová kritiky. „Dočítal som sa, že hrám riedky blues. Dobre, ak si to niekto myslí – môže. Nezaujíma ma to. Len chcem robiť, čo robím,“ dodal B.B. King, ktorý napájal gitaru na ľudské emócie.
Vznešený ambasádor bluesu
Jeho umelecké meno B.B. vzniklo v časoch, keď pracoval ako rozhlasový dídžej, skrátením jeho rozhlasovej prezývky Beale Street Blues Boy (bluesový chlapec z ulice Beale Street) na Blues Boy. V začiatkoch kariéry trávil aj 300 dní v roku na turné, pričom koncertoval takmer každý deň. „Nepochybne je to najdôležitejší bluesový umelec, aký kedy produkoval,“ napísal o B.B. Kingovi vo svojej biografii gitarista Eric Clapton. „Najskromnejší génius, akého by ste si kedy mohli želať stretnúť. Verím, že ak by sa Robert Johnson reinkarnoval, bol by pravdepodobne B.B. Kingom,“ dodal Clapton.
Silu svojho úspechu pocítil bluesman v roku 1968, keď mal koncert vo vychytenom rokenrolovom klube Filmore West v San Franciscu. Len pár rokov predtým vystupoval v elegantnom klube Chicago, kde ho publikum odprevadilo rasistickými poznámkami a zrazu videl stáť v rade pred budovou Filmore West „dlhovlasých bielych“ ľudí. Myslel si, že ho poslali na nesprávne miesto a potom ho uviedol promotér Bill Graham pred vypredanou sálou. „Všetci sa postavili a ja som plakal. To bol začiatok toho všetkého,“ spomínal B.B. King.
Blues prostredníctvom B.B. Kinga dokázali prijímať aj masy, čoho dôkazom bolo aj jeho vystúpenie na festivale Glastonbury v roku 2011. Bol úspešným popularizátorom bluesu. „Kedysi jeden múdry muž vyhlásil, že deň, keď sa nič nového nenaučíte, je stratený deň,“ povedal pre český Rock & Pop v roku 2009.
Zásluhu na jeho úspechu majú aj mnohé spolupráce, napríklad s Lucianom Pavarottim, skupinou U2 či s Ericom Claptonom, ktorý vzdal poctu hudobníkovi prostredníctvom videa na sociálnej sieti. „Chcel by som sa B.B. Kingovi poďakovať za všetku inšpiráciu a podporu, ktorú mi ako hráčovi dával počas rokov a tiež za priateľstvo, ktoré sme si užívali. Nezostáva mi už veľa čo povedať, pretože táto hudba je už takmer minulosťou. Nezostalo veľa tých, ktorí ju hrajú v takej čistej podobe, ako to robil B.B. Pre nás všetkých, ktorí milujeme túto hudbu, bol majákom na pobreží,“ uviedol vo videu Eric Clapton.
Ženy a gitary
Svojim gitarám značky Gibson ES-355 dal meno Lucille – jednu zo svojej zbierky dokonca venoval aj pápežovi Jánovi Pavlovi II. Prvýkrát sa oženil, keď mal 17 rokov. Hľadal lásku, pretože mal vtedy pocit, že na svete nebol nikto, kto by ho skutočne miloval. Ženy sa pre neho stali postupne múzami a potrebnou inšpiráciou.
„Nikdy som nestretol ženu, ktorá by sa mi nepáčila. Milujem ich všetky v ich rôznych spôsoboch,“ povedal B.B. King pre Guardian. „Asi 15-krát mi dáma povedala: buď ja alebo Lucille. Preto mám 15 detí s 15 ženami,“ hovorieval s humorom. Lucille bola jeho najväčšou láskou, ktorá vedela hodnoverne tlmočiť jeho emócie. Bola pre neho anjelom a ženou, ktorá poznala všetky jeho tajomstvá.
Charizmatický miláčik publika sa ani vo svojom vysokom veku, aj napriek tomu, že sa viackrát lúčil s publikom, do hudobného dôchodku nechystal. „Existuje tak veľa zvukov, ktoré by som chcel urobiť, tak veľa vecí, ktoré som ešte nedokončil,“ uviedol v roku 2012 kráľ bluesu.
