Kým v rámci prvej dvojice koncertov uviedol populárne a v našich končinách aj dosť často uvádzané Verdiho Requiem, nasledujúci týždeň predviedol program vzbudzujúci po dramaturgickej stránke značnejšiu pozornosť.
Nie často sa na filharmonickej pôde objavuje tvorba ruského skladateľa Alfreda Schnittkeho. Na scénu vstúpil v 50. rokoch minulého storočia a v súvislosti s ruskou filmovou hudbou sa jeho meno začalo skloňovať o desaťročie neskôr. V roku 1994 vytvoril ako jedno zo svojich posledných diel hudbu k filmu Majster a Margaréta, spájajúceho v sebe rozmanité prvky vrátane grotesky, satiry, a najmä kritiky stalinistického režimu. V Schnittkeho hudbe sa to všetko odráža v prelínaní vlastných myšlienkových línií s alúziami na rôzne žánre i na konkrétne skladby (Ravelovo Bolero).
Suita z tejto hudby (úprava Franz Strobel) prináša efektný prierez jej kľúčovými momentmi a v slovenskej premiére našla v Orchestri SF pod Villaumovou energickou taktovkou vcelku impozantné a výrazovo adekvátne diferencované vyznenie.
Koncert pre husle a orchester č. 1 op. 35 Karola Szymanowského predstavuje jednočasťovú kompozíciu, ponúkajúcu napriek tomu päticu charakterovo i tematicky kontrastných úsekov. Technické riešenie zasa autor konzultoval s priateľom huslistom Pawlom Kochanským. Sólového partu sa v tomto prípade ujal koncertný majster SF Ewald Danel, ktorý sa s náročným, náladovo i technicky diferencovaným partom popasoval povedzme, že so cťou.
Predohra k scénickej hudbe Egmont op. 84 Ludwiga van Beethovena na motívy Goetheho tragédie sa pomerne často uvádza samostatne. Na bratislavských koncertoch však zaznela v slovenskej premiére v kompletnej podobe. Villaume v diele potvrdil, že bytostne bližšie sú mu úseky odzrkadľujúce drámu, rozhodne väčšmi ako pasáže koncipované precíznejšie a skôr klasicisticky. A táto skutočnosť sa podpísala aj na zopár nepresnostiach v celkovej súhre orchestra. Súčasťou skladby je part recitátora, ktorého sa sugestívne zhostil Boris Farkaš, sopránové sólo zasa príjemne zaznelo v koncentrovanom podaní Evy Hornyákovej. V každom prípade, koncert celkom úspešne posunul 66. sezónu filharmónie k blížiacemu sa koncu a verme, že dramaturgických zaujímavostí sa dočkáme i v nasledujúcej sezóne.
