Američanky čerpajú z hiphopu, folku, elektroniky, niektoré skladby sú dokonca zasiahnuté operou i bluesom. Pod Trenčianskych hradom na Pohode predviedli šou plnú premyslených detailov. Neboja sa ísť svojou cestou a z infantilných "hudobných” nástrojov, detských audiohračiek, dokážu vydolovať bizarné maximum.
„Niektoré z našich hračiek pochádzajú ešte z 80. rokov. V čím horšom stave sú, tým je ich zvuk magickejší, dodáva hudbe organický charakter,“ vysvetľujú CocoRosie kúzlo jednej zo svojich tajných ingrediencií. Ich ďalším špecifikom je snaha udržať si odstup od trendov a vyhnúť sa vplyvu iných interpretov. „V tom sme možno trošku divné, ale veľa toho neskonzumujeme. Máme svoje stálice, čo sa týka hudby i filmov, no vplyv zvonku považujeme za zásadný a veľmi vážny, preto sme v tomto smere opatrné.“
Názory na ich hudbu sú rozporuplné, no Coco a Rosie zostávajú verné svojej hre. Sestry si vytvorili originálny vizuálny štýl, na predstavenia chodia v kostýmoch. Tie im však nenavrhujú svetoví dizajnéri. „Módu veľmi nesledujeme. Inšpirujeme sa v jednodolárových obchodoch. Napríklad nás veľmi bavia zvláštne obaly už zrušených produktov alebo klauni a naše vizualizácie,“ vysvetľujú hudobníčky, ktoré zastihnuté v „civile“ bez charakteristických dokreslených fúzikov takmer nespoznať.
Na otázku, či sa v kapele ich silné osobnosti nebijú, odpovedajú sestry Casadyové zhodne. "Ako CocoRosie fungujeme už dvanásť rokov a konfliktom sa vyhnúť nedá, nejaké sa nájdu vždy. Keby sme neboli rodina, možno by sme sa aj boli rozpadli, ale takto pred sebou neutečieme, bolo by to celkom zbytočné,” dodávajú hudobníčky s humorom.
