Pôvodne básnik a spisovateľ sa v roku 1967 postavil na koncertné pódiá a jeho zhudobnené texty zožali úspech po celom svete. Ako prvú pieseň nahral Suzanne, v rovnakom roku vznikol i jeho debutový album Songs of Leonard Cohen. Na gitare sa učil hrať už ako tínedžer, založil dokonca vlastnú country-folkovú skupinu Buckskin Boys. Neskôr začal študovať anglickú literatúru a písať básne.
Pochválil Kukuru
Prvá zbierka poézie pod názvom Let Us Compare Mythologies mu vyšla v roku 1956, keď mal 22 rokov. K hudbe sa vrátil po tridsiatke. Cohena ako hudobníka počas turné po USA objavil John A. Hammond, ktorý upozornil aj na Boba Dylana či Brucea Springsteena. „Napísal som niekoľko románov, boli dobre prijaté, ale predalo sa z nich len okolo tritisíc kusov. Takže som naozaj musel niečo spraviť a okrem písania som ešte vedel hrať na gitare,“ zaspomínal si v júli pre britský Guardian na to, ako začal svoju „druhú“ kariéru. Úspešnú. Jeho pesničky sa dočkali stoviek coververzií. V polovici deväťdesiatych rokov jeho skladby prespieval napríklad aj Juraj Kukura na album Jsem tvůj muž. Cohen mu mal potom poslať list, v ktorom chválil Kukurovu interpretáciu svojich skladieb.
V začiatkoch často spieval sám s gitarou, neskôr však na turné začal brať kapelu. „Uvedomil som si, že keby som aj naďalej zostal na pódiu sám, časom by som už nemusel udržať pozornosť publika. Tak som sa obklopil dobrými muzikantmi a spievam s nimi,“ citovala Cohena stránka webheights.net. Aj do Bratislavy príde s renomovanými hudobníkmi. Basgitarista Roscoe Beck s Cohenom spolupracuje už 30 rokov a podieľal sa na niekoľkých jeho albumoch. Za klávesmi sa bratislavskému publiku predstaví Neil Larsen, ktorý má na konte nomináciu na cenu Grammy. Okrem klávesových nástrojov ovláda hru na akordeóne a dychových nástrojoch. Ďalším multiinštrumentalistom je Bob Metzger, ktorý na Cohenových koncertoch hrá predovšetkým na gitare. Na tradičných španielskych nástrojoch ako bandurria a laúd bude hrať Javier Mas. Za bicie a perkusie sa posadí Rafael Gayol. Klávesy a klarinet budú na bratislavskom vystúpení patriť Dinovi Soldovi. Zostavu hudobníkov doplnia vokalistky. Držiteľka Grammy Sharon Robinsonová koncertovala s Leonardom Cohenom už v roku 1979. Okrem nej pomáhajú so spevom aj Webb Sisters z Veľkej Británie.
Dcéru nazval po Lorcovi
Po debutovom albume Songs of Leonard Cohen s hitmi ako Suzanne, Sisters of Mercy či So Long, Marianne nahral ďalšie dva, takisto úspešné, Songs From a Room z roku 1969 s piesňou Bird on the Wire a album Songs of Love and Hate z roku 1971. Rodeného Kanaďana často inšpirovala Európa. Svoju hudbu nazval raz „európskym bluesom“. V šesťdesiatych rokoch sa dokonca načas presťahoval na grécky ostrov Hydra, kde mu v roku 1964 vyšla zbierka básní Flowers for Hitler a romány The Favourite Game a Beautiful Losers (oba 1966). Ostrov opustil v roku 1967. Okrem Grécka mu učarovalo aj Španielsko. Svoju dcéru dokonca pomenoval Lorca, po španielskom básnikovi a dramatikovi Federicovi Garcíovi Lorcovi, ktorý mal na jeho tvorbu veľký vplyv. Okrem dcéry vychoval ešte syna Adama. Obe deti má so spisovateľkou Suzanne Elrodovou. Spevák, ktorého vlani uviedli do Rokenrolovej siene slávy spoločne s Madonnou, sa však nikdy neoženil. V 60. rokoch žil s Marianne Jensenovou. Vychovávali spolu jej syna Axela, ktorého mala s nórskym spisovateľom Axelom Jensenom. Skladba So Long, Marianne je práve o nej.
Trápila ho depresia
Počas celého svojho života trpel Cohen ťažkou depresiou, ktorá sa začala po smrti jeho otca Nathana, keď mal spevák iba deväť rokov. Bolesť duše zaháňal drogou LSD a prestal s tým až v 90. rokoch 20. storočia. Na otázku, či je aj v súkromí rovnako smutný ako jeho piesne, odpovedal ešte v sedemdesiatych rokoch: „Moja práca je vždy autobiografická a, dúfam, objektívna. Samozrejme, som ako moje piesne, ale nepovažujem sa za smutného, takže ani o svojich skladbách si nemyslím, že sú smutné.“ Ako však dodal: „Každý deň, zatiaľ čo spievam a vy počúvate hudbu, zomrú stovky neznámych ľudí. Je to ustavičná apokalypsa a niektorých ľudí to jednoducho poznačí.“
V roku 1974 vyšiel Cohenovi album New Skin for the Old Ceremony na ktorý zaradil skladbu Chelsea Hotel #2. V nej zhrnul svoje spomienky na čas prežitý v známom newyorskom hoteli, ktorý bol umeleckým centrom. Dlhodobo v ňom žili napríklad Bob Dylan či Janis Joplinová, o ktorej Cohen v spomínanej skladbe spieva. Za najväčší experiment jeho kariéry sa dá považovať album Death of a Ladies’ Man z roku 1977, ktorý vznikol zo spolupráce s Philom Spectorom. Kritika platňu neprijala a Cohenove pesničky z tohto albumu označila za najslabšie zo všetkých, aké kedy nahral. Cohenove Skladby sú vo všeobecnosti plné emócií. Často sa vracia k náboženskej tematike, ale spieva aj o sexe.
V roku 1994 sa Cohen náhle stiahol z hudobnej scény. Dokončil koncertné turné a odišiel do budhistického centra Mount Baldy Zen v Los Angeles. Na päť rokov sa v podstate stratil zo sveta. Stal sa z neho budhistický mních menom Jikan. V preklade to znamená Ticho. V mníšskom habite vydržal do roku 1999. Zatiaľ posledným Cohenovým štúdiovým albumom je Dear Heather z roku 2004. Počas svojej vyše štyridsaťročnej hudobnej kariéry vydal len jedenásť štúdiových platní. V marci však vydal živý album so záznamom minuloročného koncertu v Londýne.
