Ale možno na ňu zblízka dýchať. A to sa aj deje. Prostredníctvom zahraničných orchestrov, bez ktorých sa žiadny seriózny festival nezaobíde. Nemusia to pritom byť metropolitné ansámble, akým bol Maďarský národný filharmonický orchester. Zo Škandinávie pricestovali súbory z menších miest a ich kvalita tým vôbec neutrpela. Doviezli predovšetkým národnú hudbu, ale popasovali sa aj so slovenskými a českými dielami.
Budapešťania so Zoltánom Kocsisom za dirigentským pultom otvorili večer premiérou skladby Zátišie od slovensko-amerického autora Jozefa Kolkoviča. Pekné gesto, aj keď opus originálnosťou zvlášť neoplýval. Ich parketou je skôr Franz Liszt a najmä Béla Bartók.
Bohuslava Martinů a jeho Concertino pre klavír a malý orchester si osvojili Švédi. Symfonický orchester Norköpping ho predviedol pod taktovkou Kazacha Alana Buribayeva a so sólistkou Patríciou Bretasovou, pochádzajúcou z Brazílie. Zaujímavá kombinácia národností podčiarkla, že hudba nepozná hranice. Temperamentný 30-ročný dirigent sa zaskvel hlavne interpretáciou dvoch Griegových suít Peer Gynt, v ktorých inšpiroval hudobníkov k oduševnenej a technicky precíznej hre. Vo filigránskom úseku ich demonštratívne nechal hrať samých a „dirigoval“ len očami. Hostia nezanedbali ani švédsku tvorbu, ktorou pripomenuli Schubertovho rovesníka Franza Adolfa Berwalda.
Asi najsilnejší zážitok po úvodnej sérii galakoncertov zanechal Symfonický orchester Lahti a jeho dirigent Jukka-Pekka Saraste. Fascinujúce bolo hneď prvé číslo večera, Corrente II z pera päťdesiatnika Magnusa Lindberga. Partitúra nabitá nápadmi, farbami, kontrastmi, hudba moderná aj páčivá zároveň. Srdcia Bratislavčanov si získal sympatický huslista Pekka Kuusisto, ktorý súbor humoresiek a serenád Jeana Sibelia sprostredkoval s neobyčajným tvorivým zápalom, paletou najjemnejších výrazových nuáns a brilantnosťou techniky. Dvoma prídavkami vyčaril na pódiu pravú škandinávsku atmosféru, keď si popri hre zanôtil aj zadupal. Sibeliova Symfónia č. 6 bola dôstojnou bodkou a dôkazom závideniahodných kvalít dirigenta aj orchestra z Lahti.
Tohtoročný festival sleduje aj iné ciele. Po pocte Haydnovi došlo aj na bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela. Trocha pridlhý, ale zaujímavý a interpretačne kvalitný monotematický večer pripravili Solamente naturali, Viedenský komorný zbor a sólisti pod vedením Didiera Talpaina. Úvodné Te Deum, operne kantabilná kantáta na počesť svadby cisára Napoleona s Máriou-Lujzou Rakúskou (novodobá svetová premiéra) a oratórium Prechod cez Červené more ponúkli tri kontrastné tváre Hummela. V druhej sa zablysli sopranistka Isabelle Philippová a tenorista Philippe Do, v tretej barytonista Pierre-Yves Pruvot.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Bratislavské hudobné slávnosti, 24. – 30. novembra
