Ku gitare priviedol päťročného Paca jeho otec António. Bol ľudovým muzikantom a po robote hrával v krčmách. Doma, hoci vládla chudoba, nebolo núdze o jediné. O hudbu. „Hlad podnecuje, možno vďaka nemu získať veľa. Pretože ak sa narodíte s plným žalúdkom, máte menej motivácie ísť dopredu,“ povedal v rozhovore pre flamenco-world.com gitarový mág.
Vyhrajte lístky na koncert a CD – súťaž sa končí v stredu o 23.00
Keď mal Paco jedenásť rokov, prestal chodiť do školy. Vedel čítať a písať. A to stačilo. „Boli situácie, v ktorých som ľutoval, že nie som vzdelaný. Ako som však starol, zvykol som si. Ľudia ma akceptujú takého, aký som. Keď je však človek mladý, chce byť Supermanom. A pravdaže to potom vedie ku komplexom, strachom a hanblivosti,“ zveril sa v dospelosti de Lucía v rozhovore.
Už ako malý cvičil až dvanásť hodín denne. A tvrdou drinou si vypracoval dokonalú techniku, dnes patrí ku gitaristom s najrýchlejšími prstami. „Flamenco je hudba, s ktorou som odjakživa. Naučil som sa ju od rodiny, od priateľov, na pitkách. Flamencoví gitaristi nemusia študovať. Život Cigána je život anarchie. To je dôvod, prečo je cesta flamenca cestou bez disciplíny,“ cituje de Lucíu portál flameco.cz.
V 17 rokoch nahral singel, o tri roky neskôr debutoval sólovou platňou, na ktorej sa už črtá jeho vlastná flamencová cesta. Za vyše 50 rokov kariéry nahral tridsiatku albumov. „Keď som bol malý, uvedomil som si, že flamenco je jazyk, ktorého slovník má 10 slov. A moja teória bola, že sa dá rozšíriť, aby mal 1¤000 slov, a dodrží sa pritom jeho esencia, charakter a osobnosť,“ cituje ho flamenco.cz.
Spolupracoval s esami svetovej hudby. S uznávaným klaviristom Chickom Coreom, gitaristom Carlosom Santanom či spevákom Bryanom Adamsom. V 80. rokoch hrával v triu s legendárnymi džezovými muzikantmi Johnom McLaughlinom a Al Di Meolom. Traduje sa, že práve pri nich Paco po prvý raz pričuchol k improvizácii a od tých čias už vraj nikdy žiadnu skladbu nezahral dva razy rovnako. Ich pieseň Rio Ancho z albumu Mediterranean Sundance spravila z flamenca celosvetový fenomén. A spoločne nahrali s Bryanom Adamsom celosvetový hit Have you ever really loved a woman.
So svojím nástrojom Paco de Lucía prekročil technické aj hudobné hranice a stal sa geniálnym hudobníkom a skladateľom. „Vždy som veril, že múza prichádza, keď si ona sama praje. Ona však prichádza, iba keď tvrdo pracujete,“ povedal. Do flamenca primiešava džez, vážnu hudbu i world music.
Paco de Lucía je už roky hudobnou superstar. Nezabudol však na hlad počas detstva ani na prostredie, z ktorého vzišiel. „Skutočný Paco de Lucía, muzikant, ten, čo stojí na pódiu, je vo mne, vo Franciscovi Sánchezovi. Ale potom tu je ešte Paco de Lucía, osobnosť, ten, čo nosí masku, ukazuje sa v televízii, rozdáva úsmevy, rozhovory. Snažím sa, aby si Paco de Lucía a Francisco Sánchez boli čo možno najbližší, ale niekedy sa mi to nedarí. Pretože kariéra, ktorú som si vybral, človeka niekedy núti byť iným, ako by chcel,“ uzatvára jeden z najlepších gitaristov sveta.
