Herbie Hancock o necelé dva mesiace zahrá na Slovensku. V bratislavskej Inchebe sa predstaví 6. júla, dva týždne po tom, čo mu v USA vyjde jeho 54. album – The Imagine Project. Lístky na bratislavský koncert sa začínajú predávať v pondelok, symbolicky v deň jeho narodenín. Uvidíme, či albumom opäť potvrdí svoju slabosť pre experimentovanie a dokáže, ako sa vie s ľahkosťou a nadhľadom pohybovať medzi hudobnými žánrami.
Ako mnoho džezmenov, ktorí začínali v 60. rokoch, Hancock má klasické hudobné vzdelanie. Na klavír chodil od siedmich rokov a už ako 11-ročný mal koncert s Chicagským filharmonickým orchestrom. K džezu sa dostal cez nahrávky Oscara Petersona a Georgea Shearinga.
Prvú platňu Takinn’ Off vydal v roku 1962 a zaujal ňou okrem kritiky aj poslucháčov, medzi nimi svojho neskoršieho šéfa Milesa Davisa, ktorý Hancockovi pomohol vybudovať si renomé geniálneho klaviristu a skladateľa. Od roku 1963 bol spolu so saxofonistom Waynom Shorterom, kontrabasistom Tonom Carterom, bubeníkom Tonym Williamsom, členom slávneho Davisovho druhého veľkého kvintetu. Často sa hovorí, že to bola najlepšia skupina hudobníkov, akú sa kedy niekomu podarilo dať dokopy.
Spolupráca s Davisom pomohla Hancockovi rozvinúť vlastný štýl. V tom období sa preslávil tým, že hral bežné akordy inak, používal aj zvláštne akordy a harmónie podobné tým, aké sa vyskytujú v skladbách Clauda Debussyho. Počas hrania u Davisa si Hancock vždy našiel čas na desiatky vlastných nahrávok. Jeho albumy Empyrean Isles (1964) a Maiden Voyage (1965) sú asi najvplyvnejšie džezové nahrávky 60. rokov. Po tých Davisových, na ktorých sa Hancock, samozrejme, tiež podieľal.
Pri Milesovi Davisovi získal tiež odvahu a zručnosti na experimentovanie, ktoré neboli vždy vykročením správnym smerom, nikdy však nestratil cit pre melodickosť. Preto ho oceňovalo aj popové publikum, čím si paradoxne vyslúžil kritiku ortodoxnejších džezových hudobníkov a kritikov.
Do svojej hudby vždy zapájal najrozličnejšie prvky soulu a funku, nevyhýbal sa vplyvom klasickej hudby a neskôr bol aj priekopníkom syntetizátorového zvuku. Jeho skladba Rockit napríklad predznamenáva nástup techna, teda hudby, ktorú mnohí považujú za nezlučiteľnú s džezom.
Herbie Hancock má okrem hviezdy na hollywoodskom Chodníku slávy na svojom konte 12 prestížnych hudobných cien Grammy, najhodnotnejšia je z roku 2008. Vtedy za platňu prerábok piesní Joni Mitchelovej získal Grammy za najlepší album roka 2007. Pred ním sa to s džezovým albumom podarilo len dvojici Joao Gilberto a Stan Getz v roku 1965.
