Recenzia: Jana Kirschner: pokojné nepokoje v nových krajinách

Jana Kirschner znela vlani vďaka pesničke Pokoj v duši zo všetkých rádií. Okrem nej vydala naposledy platňu so slovenskými pesničkami v roku 2003. Pred tromi rokmi jej vyšiel anglický album Shine. Hoci ide o excelentnú platňu, rádiových dramaturgov príliš nezaujala. Ešte menej sa to dá predpokladať pri skladbách z novej platne Krajina rovina, hoci je rovnako vydarená. A v kontexte slovenskej populárnej hudby aj odvážna. Aj keď nie popová.

02.06.2010 16:46
Jana Kirschner - Krajina rovina Foto:
Jana Kirschner - Krajina rovina
debata

Interpreti, ktorí sa pravidelne umiestňujú na popredných miestach v ankete popularity Slávik, nie sú zväčša príliš otvorení experimentom. Ak nahrajú nový album, vo väčšine prípadov na ňom ponúknu len obmenu toho, čo od nich už poslucháči predtým počuli a prijali to. Jana Kirschner je iná. Pred rokmi „zahodila“ slovenskú kariéru za hlavu a skúšala šťastie vo svete. Po úspechu Pokoja v duši opäť nestavila na istotu a rozhodla sa experimentovať.

Desiatku nových skladieb netvoria klasické pesničky, v ktorých sa strieda sloha s refrénom. Sú to skôr rozsiahle experimentálne zvukové koláže, z ktorých si piesne treba vylúpnuť. Alebo aj netreba. Pretože práve v podobe, ktorú Jana Kirschner a producent Eddie Stevens (spolupracoval s Moloko či Zero 7) pre poslucháčov pripravili, fungujú skvele.

Jednu z najsilnejších skladieb albumu, sedemapolminútovú Máj, krásny máj, otvára zvuk bicích, pridáva sa jednoduchý klavírny motív, v diaľke počuť kostolné zvony. Takisto z diaľky sa ozýva zmodifikovaný úryvok ľudovej piesne Vretienko mi padá. Až po dvoch minútach náladotvorného intra začína Kirschner spievať. O tom, že láska, čo nebolí, nebola láskou pravou / láskou raz. Uprostred pesničky V botách na opätku Kirschner v pozadí hlavnej hudobnej línie recituje sled veršov a naliehavosťou aj frázovaním evokuje napríklad Martu Kubišovú a jej pesničku Magdalena. V takmer desaťminútovej skladbe Unesená, ktorej dominuje zvuk ukulele a znie v nej štrnganie pohárov či pískanie, zase atmosféra mierne evokuje hudobný svet írskeho pesničkára Damiena Ricea.

Na platni sa miešajú decentne použité akustické nástroje s elektronikou a využitím rôznych efektov. Pokojné piesne o vnútorných nepokojoch čerpajú aj z tradícií slovenských ľudových piesní (napríklad O láske nepoznanej). Ešte pred vydaním platne Kirschner tvrdila: „Myslím si, že sme neodbočili od mojej predstavy použiť tradičné nástroje, spojiť ich s modernými vecami a vytvoriť akýsi ľudový orchester, ale dnešnej doby.“ Túto ambíciu speváčka do bodky naplnila. Album Krajina rovina je slovenský a zároveň moderný. A pritom sa nevezie na žiadnych módnych trendoch. Aj tým je výnimočný.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

Jana Kirschner: Krajina rovina, Universal Music 2010

debata chyba