Chameleón, vizionár, ikona. Svet smúti za Davidom Bowiem

Pozri sa tam hore, som v nebi / mám jazvy, ktoré nie sú vidieť - takto spieva David Bowie v úvode svojej piesne Lazarus. Videoklip k nej zverejnil minulý týždeň vo štvrtok. Leží v ňom v nemocničnej posteli s previazanými očami. Jeden z najväčších hudobníkov 20. storočia podľahol v pondelok rakovine, s ktorou bojoval rok a pol, málokto však o tom vedel. Posledným videoklipom chcel možno fanúšikom naznačiť, že so smrťou je zmierený. A rozlúčil sa s nimi naozaj veľkolepo - tri dni pred smrťou mu vyšiel posledný album Blackstar, ktorý kritika titulovala prívlastkom album roka s tým, že Bowie ja na vrchole svojich tvorivých síl...

11.01.2016 17:43
Obit David Bowie Foto:
David Bowie v ére Ziggyho Stardusta začiatkom 70. rokov.
6

Formoval tvár populárnej hudby

Na scéne – s prestávkami – pôsobil vyše päť desaťročí. Pritom už v sedemdesiatych rokoch vyhlasoval, že s rokenrolom končí. „Nevydám už žiadne rokenrolové nahrávky a nebudú ani turné. To posledné, čím chcem byť, je nejaký zbytočný sku*vený rockový spevák,“ vyhlásil roku 1975 a podobné vyhlásenia mal aj dva roky predtým. Našťastie ich nikdy nesplnil. Svet by tak prišiel o množstvo dobrej hudby. O tom, koľko jej nahral, hovorí napríklad aj fakt, že po jeho smrti magazín Mojo zostavil rebríček jeho najlepších skladieb – nie desiatich či dvadsiatich, ale rovno sto.

Bowie bol vizionár a experimentátor, celou svojou kariérou spoluvytváral podobu a trendy v populárnej hudbe. „Priniesol disco rytmy, Philly soul a elektroniku do slovníka mainstreamového rocku. Dokonca aj v 80. rokoch androgýnia Michaela Jacksona a transvestizmus Boya Georgea z Culture Club dlhujú veľa Bowieho priekopníctvu z predchádzajúcej dekády. V 90. rokoch bol Bowie umelcom najviac identifikovaným s internetom, keď jeho album hours… z roku 1999 bol jedným z prvých vydaných veľkým vydavateľstvom (Capitol), ktoré sa dali stiahnuť ako digitálna nahrávka,“ napísal o Bowiem britský hudobný publicista Phil Hardy.

Zaznel aj v kozme

Hudobník, ktorý sa narodil v rovnaký deň ako Elvis Presley, sa začal na hudobnej scéne pohybovať od polovice 60. rokov, keď spolu s kamarátom zo školy Georgeom Underwoodom založil formáciu The King Bees. Žiaden veľký úspech sa nekonal a Bowie onedlho spojil sily so skupinou The Manish Boys, s ktorou absolvoval aj svoje prvé televízne vystúpenie. Pre jeho dlhé vlasy ich do vysielania takmer nepustili. Ani The Manish Boys neboli mimoriadnym úspechom a Bowie, ktorý v tom čase sníval, že bude z neho ďalší Mick Jagger, spojil sily s inými hudobníkmi vo formácii The Lower Third.

Zhruba v tom čase si aj mení rodné priezvisko Jones na Bowie. Jeden David Jones totiž v tom čase žiaril v skupine The Monkees. Po rozpade The Lower Third Bowie roku 1966 nastupuje na sólovú dráhu, o rok neskôr mu vychádza debutový album, prvý úspech však príde až roku 1969 so skladbou Space Odity, ktorá bola neskôr aj jeho prvým americkým úspechom. A tiež prvou skladbou, ku ktorej nakrútili video v kozme – roku 2013 sa o to postaral kanadský astronaut Chris Hadfield. Koncom 60. rokov začína Bowieho dlhoročná spolupráca s producentom Tonym Viscontim, ktorý sa podieľal aj na jeho poslednom albume.

V roku 1970 vyšiel Bowiemu album The Man Who Sold the World, niektorými označovaný za jeho prvú naozajstnú platňu. Jeho prvým americkým úspechom na čele tamojšej hitparády bola zase pieseň Fame (1975), ktorú zložil spolu s Johnom Lennonom.

Marťanský mesiáš

Bowie si vyslúžil prezývku hudobný chameleón. Nielen pre rôznorodosť svojej tvorby a eklektický vplyv, ktoré sa v jeho hudbe objavovali, ale aj vďaka svojim pódiovým alter egám, do ktorých sa na koncertoch prevteľoval. Asi najslávnejším bol Ziggy Stardust, „marťanský mesiáš, ktorý brnkal na gitare“. Bowie ho stvoril s albumom The Rise and Fall of and the Spiders from Mars (1972), ktorý patrí k jeho najvyššie hodnoteným nahrávkam a stál pri zrode glam rocku. Stardust mal androgýnne prvky, šokoval nosením ženských šiat, líčením a tiež svojou bisexualitou.

„Bowieho vedomá konštrukcia rockovej hviezdy – mimozemšťana – chcela určite vrhnúť svetlo na umelosť rocku vo všeobecnosti. Akokoľvek, rovnako dôležitá bola symbolickosť jeho bisexuálneho odcudzenia sa od dominantne heterosexuálneho mužského sveta rockovej hudby. Bowieho úspešné teatrálne využívanie obrazu mimozemšťana a posilnenie bisexuálneho/a­sexuálneho symbolizmu prijalo za svoje koncom 70. a začiatkom 80. rokov množstvo umelcov,“ poznamenáva vo svojej štúdii venovanej mimozemským prvkom a výstrednosti v populárnej hudbe Ken McLeod.

Bowie vtedy o sebe vyhlasoval, že je bisexuál aj v súkromnom živote. „Sex bol v tom čase šokujúci. Každý chcel vidieť toho blázna. O bisexualite alebo právach gayov sa hovorilo veľmi málo predtým, než som s tým prišiel,“ povedal spevák v rozhovore pre Playboy.

Ďalším alter egom Bowieho bol Aladdin Sane, ktorého Bowie opísal ako „Ziggy ide do Ameriky“. A napokon tu bol uhladený Thin White Duke (Štíhly biely vojvodca), ktorého spevák stvoril roku 1976 s albumom Station to Station.

Ako s odstupom času vnímal tieto svoje premeny? Je to v poriadku, pokiaľ máte naozaj pod kontrolou ten obraz, napríklad ako maliar. Ale keď používate samého seba ako obraz, nikdy to nie je také jednoduché. Pretože aspekty vášho vlastného života sa začnú miešať do obrazu, ktorý sa snažíte vytvárať, a tak sa z toho stáva hybrid reality a fantázie. A to je mimoriadna situácia," povedal Bowie v rozhovore pre denník Telegraph s tým, že aj táto rozdvojenosť ho viedla k užívaniu drog. „Drogy sú veľkou súčasťou rockovej skúsenosti. Som rád, že som to všetko skúsil, ale neodporúčal by som to. Väčšina mojich dobrých albumov vznikla, keď som bol čistý,“ povedal v inom rozhovore britskému denníku The Sun.

Zažiaril aj ako herec

V druhej polovici 70. rokov žil Bowie v Berlíne. Tu spolupracoval s Iggym Popom na albumoch The Idiot (1977) a Lust for Life (1977), ale aj na svojich platniach takzvanej berlínskej trilógie – Low (1977), Heroes (1977) a Lodger (1979), ktoré vznikli v spolupráci s Brianom Enom.

V osemdesiatych rokoch pomohol Bowie zviditeľniť undergroundové hnutie novoromantikov. Od experimentálnejších vecí z berlínskej éry sa odklonil viac k tanečnejšej hudbe. V tomto období vznikla napríklad spoločná skladba so skupinou Queen Under Pressure či Pieseň This Is Not America, ktorú nahral s Patom Methenym. V tomto období Bowie zažiaril aj na Broadwayi v titulnej úlohe Slonieho muža. S herectvom mal už skúsenosti – vo filme Muž, ktorý spadol na Zem (1976), si zahral mimozemšťana, hlavnú úlohu stvárnil vo filmoch Krásny gigolo, úbohý gigolo (1978) či Veselé Vianoce, pán Lawrence (1983) a zahral si aj Piláta Pontského v Scorseseho Poslednom pokušení Krista (1988).

Na albume Outside (1995) sa Bowie vrátil k spolupráci s Brianom Enom a na Earthling (1997) zase spájal rock s drumandbassom či jungle. V čase, keď ešte mnohí z jeho kolegov nevideli potenciál internetu, vydal singel Telling Lies z tohto albumu iba na webe. A jeho album hours… (1999) bol k dispozícii najskôr na internete, až potom v podobe CD. A to už bol Bowie tri roky členom klubu veteránov – Rokenrolovej siene slávy.

Bowie sa utiahol do ústrania roku 2004, keď ho na turné k albumu Reality (2003) začali trápiť problémy so srdcovou tepnou. Kritika to nazvala veľkolepým návratom, keď roku 2013 po desiatich rokoch mlčania vydal platňu The Next Day.

„Môj úspech ako skladateľa a speváka závisel od toho, či som to robil s osobnou integritou. Všetky moje najväčšie chyby vznikli vtedy, keď som sa pokúšal špekulovať alebo potešiť publikum,“ povedal Bowie, ktorý bol od roku 1992 ženatý so somálskou supermodelkou Iman a z predchádzajúceho manželstva mal syna, známeho filmára Duncana Jonesa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #David Bowie #Lazarus #šok pre hudobný svet #Black Star #marťanský mesiáš #chameleón