Nová nahrávka totiž obsahuje také skladby ako Imagine Johna Lennona, The Times, They Are A Changin‘ Boba Dylana, Exodus Boba Marleyho či Don‘t Give Up Petra Gabriela.
Skladby spája posolstvo. Ako povedal Herbie Hancock po prvom medley: „Moje nové cédečko je o mieri, o mieri vo svete, v rodine, v spoločnosti, v celom živote. Je to o spolupráci medzi národmi.“ Možno to znelo ako fráza, džezmen ju však premenil na hudbu. Album sa nahrával v šiestich krajinách, spieva sa na ňom v siedmich jazykoch a tvorili ho desiatky hudobníkov rôznych žánrov z jedenástich krajín.
Geniálny klavirista a skladateľ neurobil zo skladieb známych interpretov remaky, použil ich ako inšpiráciu, aby vznikli nové hudobné diela. Tak sa napríklad v druhej skladbe koncertu v Lennonovej Imagine okrem krištáľovočistého zvuku klavíra ozval konžský spevácky zbor.
Nasledovala skladba Watermelon Man. A treba povedať, že aj vlastné piesne, z ktorých sa už stali džezové štandardy, hral Hancock s kapelou tak, že poslucháči často až po dlhých minútach prišli na to, o akú skladbu ide.
Líder kapely sa však nepohrával len s poslucháčmi, hudobnými súbojmi často „trápil“ aj spoluhráčov. Najmä mladučkú, iba 23-ročnú austrálsku basistku Tal Wikenfeldovú. Tá má vzhľad tínedžerky, hrá však bravúrne.
Skvelý výkon predviedol aj americký bubeník Vinnie Colaiuta. Gitarista Lionel Loueke z afrického Beninu okrem virtuozity dokázal, že rád experimentuje so zvukmi, ktoré dokáže z gitary dostať. Americký klávesista Greg Phillinganes nielenže sekundoval Hancockovi, ale aj skvele spieval.
Mnohých pred koncertom zaujímalo, ako nový album na turné skupina predstaví, keďže sa na ňom podieľali také mená ako Seal, Pink, Jeff Beck či John Legend. Riešenie bolo jednoduché – s Hancockom na turné cestuje vokalistka Kristina Trainová. Krásnym a silným hlasom si získala publikum hneď, ako začala spievať.
Väčšinou mala Trainová v speve prvé slovo, v spojenej skladbe The Times, They Are A Changin' a A Change Is Gonna Come však len vypomáhala Wikenfeldovej, ktorá v nej spievala Dylanov text po anglicky aj po írsky.
Hancock počas večera hral na klavíri, klávesoch a keytare, okrem Watermelon Man zahral aj svoje najznámejšie skladby Cantaloupe Island a Chameleon, druhú až v samom závere koncertu.
Vyše dvojhodinové vystúpenie čerstvého sedemdesiatnika, ktorý sa v Bratislave predstavil v rámci seriálu Velikáni svetového džezu, sa končilo standing ovations. Zaslúžene.
