Počúvame starú hudbu, ale svietime elektrinou. Nie je to paradox?

Nie Mozart alebo Bach, ale Iršai, Reich či Webern budú v hlavných úlohách festivalu súčasnej hudby Space. Od štvrtka po tri dni na ňom bude znieť súčasná vážna hudba, ktorá novosťou i experimentovaním vykračuje zo zdobených honosných koncertných siení. A slovenskému poslucháčovi sa núka len zriedkavo. "Je to hudba, ktorá predbieha svoju dobu,“ hovorí umelecký riaditeľ festivalu Space a klavirista Ivan Šiller.

07.10.2010 08:00
Ivan Šiller Foto:
Ivan Šiller

Vieme si predstaviť, ako znie džez, pop či world music, ale čo by mal poslucháč očakávať od súčasnej vážnej hudby?
Je to, ako keby ste poznali len obrazy Vincenta van Gogha a zrazu vás niekto pozve na výstavu Pabla Picassa, o ktorom ste nikdy nepočuli. Budete teda očakávať obrazy podobné van Goghovým, ale zistíte, že Picassovo umenie je úplne iné. Nemožno povedať, čo očakávať od hudby, ktorú uvedieme na festivale Space, pretože tá hudba je naozaj iná. Jej definícia sa nedá zhrnúť do jednej vety. Zaujímavé na tejto hudbe je práve to, že je rôznorodá a kontrastná.

Ani Picasso nebol vo svojej dobe úplne pochopený, je súčasná hudba v dnešnej dobe pochopená?
Napríklad diela Steva Reicha, ktoré budú znieť na prvom koncerte, si už našli svoje obecenstvo. Ale taká hudba Helmuta Lachenmanna či novších autorov je menej známa.

Prečo je to tak, že hudba, ktorá sa tvorí v istom čase, nie je v tom istom čase aj ocenená?
História ukazuje, že sa tak dialo vždy. Najznámejším príkladom je Johann Sebastian Bach. Bol uznávaný ako kantor, organista, pedagóg i vyhľadávaná umelecká osobnosť. Ale na sto rokov sa na jeho hudbu zabudlo, vôbec sa nehrala. A podobných príkladov je veľmi veľa.

Čím to je?
Súčasná hudba v akejkoľvek epoche svoju dobu predbehla.

Takže predbehla aj chápanie ľudí a oni neboli schopní ju prijať?
Umenie vždy odráža svoju dobu. A s tým majú ľudia problém. Radšej sa vracajú k hudbe staršej, ktorú už poznajú, majú ju radi, je im emocionálnejšie bližšia. Ale dnes už vzniká iná hudba, a tá je aktuálnejšia!

Prečo by sme ju mali počúvať?
Máte mobil?

Áno.
A svietite doma sviečkami alebo elektrinou?

Elektrinou.
Myslím si, že tak by to malo byť aj s umením. Ľudia používajú mobily a najnovšie technológie, ale utiekajú sa k starému umeniu. Nie je to paradox?

Je. Ale ako vznikol?
Niekde začiatkom 20. storočia nastal zlom. Umenie sme oddelili od nášho bežného života.

Hudba, ktorú na festivale Space uvediete, bude teda možno o sto rokov populárnejšia ako teraz?
Dúfam. Ale Slovensko je v hudbe veľmi pozadu. Vo svete je bežné počuť na koncertoch hudbu Igora Stravinského, Antona Weberna či Arnolda Schönberga. U nás je to skôr výnimka ako pravidlo.

Môže v tom zohrávať úlohu akási nedôvera k niečomu novému, nepoznanému? Má súčasná hudba vôbec nejaké hranice?
Dnes už nemá. V minulých dňoch sme mali koncert v Nových Zámkoch, kde sme hrali dielo Johna Cagea Living Room, ktoré je staré asi 50 rokov. V jeho skladbe možno hrať na čomkoľvek z vašej obývačky. Čiže sme hrali na pohároch, na knihách, na lampe, na píle, na vŕtačke a znelo to až ako klasika. V 20. storočí sa akýkoľvek zvuk stal materiálom na skladanie hudby.

V prvý deň festivalu uvediete aj skladbu Stevea Reicha, ktorej hlavnou hviezdou je magnetofónový pás. Je umenie, ak obrazne povedané, pustíte skladbu z "magneťáku”? Ako možno rozlíšiť medzi tým, čo ešte je a čo už nie je umenie?
To je otázka, ku ktorej sa umelci vracajú stále. Každý má na ňu iný názor. Nedá sa na ňu jednoznačne odpovedať. Tak ako sa nedá odpovedať na to, čo je to dobrá hudba.

Festival Space

Uskutoční sa od 7. do 9. októbra v bratislavskom Štúdiu 12.

Ponúkne osem koncertov.

Na otváracom koncerte uvedie v premiére dielo významného skladateľa na Slovensku Jevgenija Iršaiho.

Na festivale zaznejú diela velikánov súčasnej hudby ako Steva Reicha, Györgya Ligetiho, Helmuta Lachenmanna, Bélu Bartóka, Györgya Kurtága, Johna Cagea aj Igora Stravinského.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba