Môžu vďaka hudbe zažiariť aj malé národy?
Urobiť dieru do sveta, keď ste z malej krajiny, nie je ľahké. Iba naivní ľudia si však myslia, že život sa odohráva len v televízii a vyzerá ako v televízii. Nie je to pravda. V skutočnosti veľa dobrej muziky vzniká aj mimo MTV a hlavného hudobného prúdu. Pozrite sa na mňa, za posledných desať rokov som predal viac ako päť miliónov nahrávok a pritom som v televízii nekoncertoval. Veľa ľudí ani nevie, ako vyzerám.
Prečo teda vaša hudba oslovuje ľudí na celom svete?
Za všetkým tým viditeľným veľkým treskom je dospelé publikum, ktoré nepotrebuje inštrukcie z televízie a iných médií, čo sa mu má a čo nemá páčiť. Ľudia nie sú takí hlúpi, ako v televízii vyzerajú. Na internete alebo inde nájdu spôsob, ako uspokojiť svoju zvedavosť. Preto je možné, že skladateľ ako ja, ktorý pochádza z malej hudobnej kultúry, koncertuje a predáva svoje cédečká po celom svete. Nebojte sa, svet je oveľa krajší, ako vyzerá v televízii.
Svetové hity vraj musia byť naspievané po anglicky. Prečo ľudia majú radi cigánsku hudbu, ktorej slovám nerozumejú?
Vedci tvrdia, že hudba je prvý jazyk ľudstva. V Nemecku nedávno našli flautu starú 30 000 rokov. Znamená to, že ľudia produkovali hudbu ešte predtým, ako sa naučili hovoriť. A tiež predtým, ako vymysleli náboženstvo či politiku, preto sa dá hudbou tak dobre dorozumieť. Hudba je jazyk, ktorým sa hovorí bez slov. Keď dobre ovládate jazyk hudby, ľahko sa dohodnete. Ja mám napríklad v angličtine iba jedinú pieseň, a predsa mi ľudia rozumejú. Dnes je veľa skladateľov ako som ja, ktorí nehovoria svetovými jazykmi a majú svoje publikum.
Odkiaľ pramení energia cigánskej hudby?
Myslím, že nie sme ďaleko od chvíle, keď si Európa uvedomí, čo jej dali Cigáni. Je ťažké nájsť významného skladateľa, ktorý nebol aspoň ohromený, ak nie priamo ovplyvnený cigánskou hudbou. Pamätám si, keď som si v pätnástich zarobil hudbou svoje prvé peniaze, otec mi povedal: Nebudeš robiť toto cigánske povolanie. Ak sa totiž na Balkáne venujete hudbe, ľudia si myslia, že robíte cigánsku prácu. Mne sa páči, ako Cigáni chápu hudbu. Mixujú rôzne vplyvy podobne, ako to robí príroda – vezmete turecký rytmus, pridáte arabskú melódiu, španielsku harmóniu, a výsledok bude vždy moderný a eklektický.
Takže cigánska hudba nikdy nevyjde z módy?
Nejde o to, že by sa Cigáni snažili mať modernú hudbu. Jednoducho sa snažili prežiť, a preto vždy museli hrať modernú hudbu, ktorá zaujme poslucháčov. Mne sa na Balkáne zdala moderná vždy len cigánska muzika, ostatní len hlúpo kopírovali anglosaskú produkciu. Cigáni však žili z toho, čo im publikum zaplatilo za ich hudbu. A ak od ľudí chcete dostať peniaze, musíte sa im pozerať do očí. To dokážete len vtedy, ak ste si svojou prácou istí. Práve v tom sú Cigáni veľmi dobrí – sú si vedomí kvality svojej hudby, lebo sa ľuďom museli pozerať do očí.
Svojou cigánskou operou Karmen ste sa snažili získať viac pozornosti pre cigánsku hudbu?
Moja opera sa volá Bregovičova Karmen s happy endom, je to prvá Carmen s písmenom K a balkánskym akcentom. Je to zmes naivného divadla a opery, ktorú som venoval obyčajným ľuďom. Ak chcete, moju operu vám zahrajú trebárs na svadbe. Hrám veľa po celom svete, od Buenos Aires cez Soul, Petrohrad až po Jeruzalem a dúfam, že moje partitúry sú dostupné bežným ľuďom. Veď aj chudobní majú právo na operu, preto som ju napísal.
Spolupracovali ste s cigánskymi hudobníkmi, ale aj s hviezdami ako Iggy Pop, Ofra Haza či Cesaria Evora. Čo bolo zaujímavejšie?
Zistil som, že najvzácnejším momentom v živote je stretnúť talentovaného človeka, bez ohľadu na to, či ide o cigánskeho hudobníka, alebo o veľkú rockovú hviezdu. Vždy by ste mali osláviť, keď stretnete talent. Veď ani vy novinári nestretnete talent každý deň, takže keď sa tak stane, treba si to ceniť. Ja som mal šťastie, že som väčšinu svojho života strávil s veľmi talentovanými ľuďmi.
Vyžadujú dnes ľudia naozaj kvalitnú hudbu? Alebo im stačí stále rovnaká komercia z rádií?
Po akcii celkom prirodzene nasleduje reakcia. Ak je viditeľnou akciou pretlak komerčnej hudby, na druhej strane je určite množstvo muzikantov, ktorí majú svoje publikum mimo mainstreamu – aj keď sú možno menej viditeľní. Svet je farebný, a preto nás baví život. Život nie je taký jednoduchý, ako vyzerá.
Aká hudba má dnes najväčšie šance stať sa populárnou na svete?
Ak sa rozhodnete robiť hudbu a byť umelcom zo silného vnútorného popudu, je vám jedno, či budete úspešný. Úspech buď príde, alebo nie. V histórii bolo veľa veľkých umelcov, ktorí za života vôbec neboli uznávaní, ako Kafka či Mozart, ale predsa sa rozhodli pre osud umelca. Proste nepočítate s úspechom, máte len vnútorné odhodlanie, ktoré sa nedá potlačiť. Úspech vás nezaujíma.
Existuje nejaká hudba, ktorá sa vám naozaj nepáči?
Keď mám byť úprimný, nemám rád operu. Rozmaznaných tenoristov, sopranistiek či barytonistov mám po krk. Mnoho opier ma vôbec nebaví, pri zvyšku jednoducho vypnem. Keď mám ísť do opery a vydržať tam tri hodiny, začnem sa nudiť. Mal som obdobie, keď som chodil do opery piť. Dobrá vec na opere je, že si tam môžete priniesť fľašku. Nikto nekontroluje, či ste si ju priniesli, veď opera nie je futbalový zápas, takže prídete na tri hodinky do opery, je tam pekne, teplo a vy pijete. Takže mám rád aj operu. Nie je asi žiadna hudba, ktorú vyslovene neznášam.
Goran Bregovič
Balkánsky skladateľ, producent a zberateľ nahrávok world music sa narodil 22. marca 1950 v Sarajeve srbskej matke a chorvátskemu otcovi. Preslávil sa hlavne filmovou hudbou vo filmoch režiséra Emira Kusturicu. Prvým filmom, na ktorom spolupracovali, bol Dom obesenca (Kusturica za réžiu získal cenu na MFF v Cannes v roku 1989). Spoločným filmom bol aj Arizona Dream, v ktorom hral Johny Depp a Faye Dunawayová. Neskôr sa Bregovič aj Kusturica podobne ako veľa ďalších juhoslovanských emigrantov presunuli do Paríža. Bregovič tu zložil hudbu k vyše 20 filmom, napríklad ku Kráľovnej Margot. Vo francúzskej koprodukcii vznikla aj Kusturicova snímka Underground, ku ktorej Bregovič napísal hudbu. Film v roku 1995 získal Zlatú palmu v Cannes, ale potom sa obaja tvorcovia pre dlhodobé spory rozišli. Bregovič si založil vlastnú kapelu Wedding and Funeral Band, s ktorou koncertuje po celom svete. Bregovič je ženatý, má tri dcéry. Z diskografie: Le Temps des Gitans (1990), Queen Margot OST (1995), Ederlezi (1998), Silence of the Balkan (1998), Wedding & The Funeral (1999), Songbook (2000), Bijelo Dugme, Vol. 2 (2000), Tales and Songs from Weddings and Funerals (2002), Arizona Dream OST (2003), Alkohol Šljivovica&Champagne (2008), Welcome to Bregovic (2009).
