Hovoríte, že album je splatením dlhu – vám samotnej a predovšetkým textárom jednotlivých piesní. Je touto doskou dlh splatený?
Ako hovoria Angličania: urobila som, čo som mohla. Dúfam, že splatený je.
Na koho a na ktorý dlh ste pri nahrávaní mysleli najviac?
Na všetkých autorov. Na textárov, ktorí boli takí skvelí, že na mňa v priebehu tých dvadsiatichtroch rokov nenaliehali, aby som pesničky s ich textami už konečne nahrala. Úprimne a veľmi dúfam, že som ich nesklamala. Mám čisté svedomie: naozaj som urobila, čo som mohla.
S tými textári ste však boli po celý ten čas v kontakte…
Iste, stretávali sme sa, vzájomne o sebe vedeli. O to úžasnejšie od nich bolo, že ma neprehovárali ani sa nepýtali, čo s tými ich textami je. Považujem to od nich za veľké gesto.
Hovorí sa, že texty čakali v zásuvke; naozaj ste ich mali doma v nej – alebo niekde inde?
Skutočne v zásuvke, mám takú zvláštnu priehradku, v nej uchovávam texty, ktoré mi textári píšu a posielajú.
Texty k piesňam na album Mlýnské kolo v srdci mém som navyše mala v osobitnom fascikli, tam ležali, pekne v pokoji, a čakali na chvíľu, keď nadobudnem dosť síl a nahrám ich.
Prečo čakali tak dlho?
Vedela som, že nové piesne budem musieť nahrávať v štúdiu, a do toho sa mi nechcelo. Štúdio nemám rada. Najmä preto, že tam stále počujem moje chyby. Keď som na javisku, robím, samozrejme tiež chyby, ale obecenstvo mi umožňuje na ne zabudnúť. Publikum reaguje hneď, a – musím sa pochváliť – reaguje veľmi dobre. To mi odvedie myšlienky od toho, keď sa mi niečo podarí menej, keď niečo nezaspievam dobre.
Dvaja z textárov sa ale vydania albumu nedožili…
…čo mi je veľmi ľúto. Jedným z nich je Pavel Kopta – a musím vám povedať, že od neho mám doma ešte jeden výborný text. Tiež „preložený“ z francúzštiny, tiež z repertoáru Edith Piaf. Tá pieseň sa mi veľmi páči, ale naozaj na ňu nemám. Nenaplním ju, neviem ju zaspievať tak, aby bola platná, aby rezonovala s publikom. Rada by som ju ponúkla niekomu, kto z nej vyťaží to, čo v tej piesni je.
V booklete albumu píšete, že by ste ešte rada spolupracovala s Jiřinou Fikejzovou.
Pani Fikejzová hovorí, že už nikdy nič nenapíše, ja hovorím, že už nikdy nič nenaspievam; našla som ale ešte jeden francúzsky šansón, teda francúzsku pesničku, ktorá sa mi veľmi páči. Ak by Jiřinka predsa len trošku cukla a keby som cukla aj ja, mohli by sme ju ešte „urobiť“. Ale neviem, neviem… obe hovoríme, že už nič nové neurobíme.
Dve pesničky z nového CD ste už pred časom nahrali; prečo ste ich teraz nahrali znovu?
Preto, aby na albume šlo všetko dohromady, a to aj technicky, aby platňa mala spoločného menovateľa ako v muzike, tak v sprievode, teda, ako sa hovorí, v sounde.
Na albume sú texty české, jeden slovenský; čakal by som, že si strihnete napríklad jednu pesničku i po francúzsky!
V jednej skladbe francúzština znie, tá je aspoň čiastočne francúzska. Ja som ale chcela, aby ľudia tým pesničkám rozumeli. Preto sú všetky texty česky a posledný kúsok na albume slovensky, ten je od pána Feldeka.
Nahrávali ste duet s Jarkom Nohavicom spoločne, alebo každý zvlášť?
Každý zvlášť, ale túto pieseň sme spolu kedysi skusmo spolu spievali v Redute. Trochu som sa toho vtedy bála, pretože je veľmi nežná a tichá. Mala ale veľký ohlas. Preto som Jarka požiadala, aby som ju mohla zaradiť i na nový album – a on súhlasil.
Snažíte sa spievať piesne vždy pokiaľ možno inak, alebo sa ich nejako naučíte a potom interpretujete viac-menej rovnako?
Každá pesnička je, samozrejme, pevne postavená. Pretože som ale tiež iba človek so svojimi náladami, dispozíciami a indispozíciami, nie sú tie piesne vždy rovnaké. Navyše v interpretácii hrá dôležitú úlohu publikum, jeho naladenie a to, ako ich cítim ja.
Album Mlýnské kolo v srdci mém ponúka texty so širokou škálou tém; bilancovali ste pri nahrávaní, aspoň letmo, svoj život?
Nie. Samozrejme, mám ku každej pesničke osobný vzťah, v každej je niečo zo mňa, to je jasné. Ale nebilancovala som.
Keď sa obzriete, na koho zo svojich blízkych najviac myslíte?
Čo sa týka súkromia, stále myslím na mamu, ako inak. A čo sa týka práce, teda mojej profesie, je mi, samozrejme, veľmi ľúto, že už tu nie je Pavel Kopta.
