Narodil sa 26. marca 1874 v Tábore do rodiny, kde otec bol advokát, popri práci sa rád venoval aj hudbe a bol dokonca predsedom hudobného spolku v Tábore. Všetky svoje deti viedol k láske k hudbe. Jeho najtalentovanejší syn Oskar sa učil hrať na husliach. Počas svojich gymnaziálnych štúdií v Tábore navštevoval Oskar Nedbal aj miestny zbor. Na gymnáziu však strávil len 2 roky a v roku 1885 prestúpil na konzervatórium do Prahy, kde študoval hru na trúbke, na husliach a kompozíciu, ktorú vtedy na škole učil skladateľ Antonín Dvořák.
Prvá zachovaná Nedbalova skladba je známa z roku 1887, je to sonáta D-dur, ktorú Nedbal zložil pre svojho otca. Na verejnosti začal vystupovať v roku 1889 a to v Prahe i v rodnom Tábore.
Pravdepodobne z iniciatívy Oskara Nedbala a Josefa Suka, jeho spolužiaka v poslednom roku ich štúdií na konzervatóriu v roku 1891 vznikol súbor, ktorý neskôr niesol názov České kvarteto. V ňom Nedbal pôsobil 14 rokov ako výborný violista a manažér a bol vodcovskou osobnosťou tohto skvelého hudobného telesa.
Českú filharmóniu Oskar Nedbal prvý raz dirigoval v roku 1896 a spolupracoval s ňou až do roku 1906, kedy náhle odišiel do cudziny. Oženil sa a ostal vo Viedni, kde sa stal populárnym a slávnym umelcom. Do roku 1918 stál na čele viedenského symfonického Tonkünstler orchestra a aj komponoval. Ako dirigent tohto viedenského orchestra zaraďoval do jeho repertoáru viaceré české diela. V tomto období mnoho komponoval, zložil napríklad hudbu k baletom Z rozprávky do rozprávky, Princezná Hyacinta a Rozprávka o Jánovi, či operetu Vinobranie. Nedbalova slávna opereta Poľská krv mala premiéru v októbri 1913 vo Viedni, v januári 1914 v Prahe a počas roka ju uviedli v mnohých divadlách v Nemecku a Rakúsku.
Po vzniku Československa v roku 1918 sa Oskar Nedbal vrátil domov, kde však nenašiel dosť pochopenia a čakalo ho mnoho problémov. České nacionalistické kruhy mu vyčítali, že nebol dosť český a naopak zase vo Viedni mu vyčítali jeho „čechizmus“. Usadil sa na vidiek pri Třeboni, kde zložil svoju operu Sedliak Jakub, ktorá mala premiéru v Brne v roku 1922.
V Bratislave prijal v roku 1923 miesto riaditeľa Slovenského národného divadla (SND). Na Slovensku pôsobil aj ako dirigent opery, šéf hudobného oddelenia rozhlasu a lektor na Univerzite Komenského. Výrazne pozdvihol umeleckú úroveň opery i činohry.
Oskar Nedbal bol rodený umelec, nie však vedúci typ a ako šéf divadla niekedy naivne prijímal aj nesolídne ponuky na vedenie súboru. Po podpísaní neserióznej podnikateľskej zmluvy v roku 1929 sa dostal do neriešiteľnej finančnej situácie, ktorú už nedokázal zvládnuť. Pretože sa zaručil za finančné záväzky, prišiel na mizinu. V atmosfére ohovárania a intríg bol na konci svojich síl a myslel len na svoje meno a česť.
Ráno na Štedrý deň v roku 1930 Oskar Nedbal spáchal samovraždu, skočil z okna budovy divadla v chorvátskom Záhrebe. Ešte večer predtým tam dirigoval premiéru svojej Rozprávky o Jánovi.
