Vyľakal aj fanúšikov Hry o tróny
„Sir George Martin bol hudobný velikán – pracoval so Slávnou štvorkou, aby vytvorili najtrvalejšiu popovú hudbu na svete,“ reagoval na jeho úmrtie na twitteri britský premiér David Cameron. „Bol to naozajstný džentlmen a bol mojím druhým otcom. Ak si niekto zaslúžil titul piateho Beatla, tak to bol George,“ reagoval na svojej internetovej stránke Paul McCartney. Martinova smrť šokovala aj fanúšikov knižnej a televíznej ságy Hra o tróny. Podľa reakcií na internete sa vyľakali, že zomrel Martinov menovec, ktorý je autorom spomínanej fantasy ságy a všetci k nemu nedočkavo vzhliadajú, kým dokončí jej šiestu časť. Na rozdiel od hudobníka Martina má spisovateľ medzi menom a priezviskom ešte iniciály R. R.
V čase, keď The Beatles odmietlo niekoľko vydavateľstiev (ako uvádza vo svojej popovej encyklopédii Phil Hardy preto, že „gitarové kapely nie sú moderné“) to bol práve George Martin, ktorý dal kapele šancu. Hovoríme o začiatku 60. rokov minulého storočia, keď šéfoval labelu Parlophone patriacemu pod EMI. A s The Beatles to skúsil, hoci o ich hudbe nemal celkom najlepšiu mienku. „Mali určitú podivuhodnú charizmu. Z toho, že ste boli s nimi, ste mali dobrý pocit. A myslel som si, že ich hudba je brak,“ povedal Martin pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre BBC. Tiež si však myslel, že majú talent. „Bol som presvedčený, že spravíme spolu niekoľko veľmi dobrých nahrávok so životnosťou aspoň päť rokov,“ povedal Martin, ktorý sa o hudbu zaujímal odmalička a v mladosti sa naučil hrať na klavíri aj hoboji.
Istý čas pracoval v hudobnom archíve BBC. V roku 1950 prišiel do vydavateľstva EMI a stal sa zástupcom šéfa jeho divízie Parlophone. Od roku 1955 jej šéfoval. Parlophone vtedy nikto nebral veľmi vážne…
Mnohí sa zhodujú, že to bol práve Martin, komu The Beatles vďačia za svoj zvuk, a keby sa ich cesty nestretli, boli by možno inou kapelou. Ilustruje to napríklad spomienka Paula McCartneyho, ktorú pri tejto príležitosti vytiahol. Týka sa vzniku skladby Yesterday. Keď ju priniesol na nahrávanie, ostatní mu navrhli, aby ju spieval sólo a sám sa pritom sprevádzal na gitare. Keď tak spravil, Martin mu povedal, že nahrávke by svedčalo, keby sa do nej pridalo sláčikové kvarteto. McCartney reagoval, že sú predsa rokenrolová kapela, a preto si nemyslí, že sláčiky sú dobrý nápad. „Iba to skúsme, a ak to nebude fungovať, nepoužijeme to,“ povedal vtedy Martin. McCartney teda súhlasil.
„Keď sme to so sláčikovým kvartetom v Abbey Road nahrali, bolo také vzrušujúce vedieť, že jeho nápad bol naozaj správny, že kade som chodil, tade som o tom týždne každému rozprával,“ zaspomínal si McCartney s tým, že Martinova verzia očividne zafungovala, keďže z Yesterday sa stala jedna z najčastejšie nahrávaných skladieb, ktorú do svojho repertoáru zaradili aj Frank Sinatra, Elvis Presley či Ray Charles.
Hoci John Lennon neskôr vyhlásil, že Martinov vplyv sa preceňuje, faktom zostáva, že za podobu, v akej ich dnes poznáme, vďačia Martinovi také piesne ako Penny Lane, Eleanor Rigby, Strawberry Fields Forever, In My Life, I'm the Walrus a ďalšie. Keď sa Martin v 70. rokoch stretol s Lennonom, ten mu povedal, že keby mohol, nahrá všetky skladby The Beatles znovu. Martin mu povedal, že to nemôže myslieť vážne a spýtal sa, či by inak nahral aj Strawberry Fields Forever. Lennonova odpoveď bola, že najmä Strawberry Fields Forever.
Vystriedal ho Spector
Martin spolupracoval s The Beatles na všetkých albumoch, pod poslednou, dvanástou, štúdiovkou Let It Be je však podpísaný Phil Spector. Martin však tvrdil, že trochu nezaslúžene. John Lennon Martinovi pri tomto albume povedal, že chce platňu „bez tých jeho ilúzií“. Tie napokon na Let it Be dodal spomínaný Spector. Podľa Martinových slov použil pásky, ktoré kapela nahrala so svojím „piatym členom“. Spector nanovo nahral niektoré hlasy a nástroje, pridal orchester a zbor. „Robil všetky tie veci, ktoré mne robiť zakázali,“ povedal Martin pred takmer dvadsiatimi rokmi agentúre AP.
Hoci je Let It Be (1970) posledným albumom The Beatles, nahrával sa ešte predtým, ako sa kapela stretla v štúdiu pri práci na platni Abbey Road, ktorá je tak fakticky jej poslednou štúdiovou nahrávkou. Vznikla po tom, čo McCartney navrhol Martinovi, nech spolu nahrajú ešte jeden album ako za starých čias. „Bolo to poslednýkrát, čo sme spolupracovali a bol to veľmi šťastný album. John bol sladký ako med, aj keď sa mu nepáčili symfonické nápady, ktoré som hustil do Paula,“ spomínal na vznik albumu so slávnym obalom, na ktorom kapela kráča po priechode.
Sophia Loren aj bondovky
Martin spolupracoval aj s Petrom Sellersom na jeho komediálnych nahrávkach, ktoré patrili k pilierom Parlophonu. Podnietil tiež Sellersovo dueto so Sophiou Loren z roku 1960. Ako pacientka sa v pesničke Goodness Gracious Me zamiluje do svojho indického lekára (Sellers). Produkoval aj dve bondovské piesne – Goldfinger (1964) v podaní Shirley Bassey a Live and Let Die, ktorú v roku 1973 nahral Paul McCartney spolu so svojou kapelou Wings. Ako producent sa podpísal aj pod najpredávanejší singel všetkých čias, pesničku Candle in the Wind, ktorú v roku 1997 nahral Elton John ako poctu zosnulej princeznej Diane. V 90. rokoch minulého storočia dozeral aj na postprodukciu veľkolepého projektu mapujúceho históriu liverpoolskeho kvarteta The Beatles Anthology.
„Môj život ako celok bol prekrásny. Spoznal som sa s tými najúžasnejšími ľuďmi, pracoval som s najväčšími umelcami. Som veľmi šťastný. Nemám na čo reptať,“ povedal ešte v roku 1995 BBC.
