Solamente naturali sa vracajú do 18. storočia

Originálne nahrávky s dôležitou nadhodnotou. Spoznávanie vlastnej histórie prostredníctvom hudobných dejín. Súbor Solamente naturali je v našom regióne malým hudobným zázrakom. Zoskupenie, ktoré v roku 1995 založil uznávaný huslista Miloš Valent, vydáva oceňované albumy s obdivuhodnou pravidelnosťou. Z úspechu u poslucháčov a odbornej verejnosti sa bude nepochybne tešiť aj novinka Collection of Lubeník.

27.03.2016 09:00
Jedným z prestížnych školiteľov na EduMEME je... Foto:
Popredný slovenský huslista a vedúci súboru Solamente Naturali Miloš Valent.
debata

Ako znel slovenský hudobný repertoár v druhej polovici 18. storočia? Solamente naturali našli odpoveď v anonymnom rukopise kultúrne bohatej oblasti Gemera. Zborník z 2. polovice 18. storočia uchovával vo svojom dome Samuel Novák, učiteľ z Lubeníka. CD Collection of Lubeník už na prvé počutie prekvapí svojou pestrou dramaturgiou. Duchovné piesne, organové skladby pre kostolný chór, módne tance, žartovné skladby, nemecké piesne, skladby galantného štýlu späté so zábavami a domácim muzicírovaním. Solamente naturali, ktorí nedávno s nahrávkou Thesaurus of Jewish Music získali Radio_Head Award v kategórii World music/Folk, vydali ďalšiu exportnú nahrávku.

Aký je príbeh nahrávky Collection of Lubeník?

Je pravda, že za každou nahrávkou hudobného rukopisu zo Slovenska je príbeh, v tomto prípade je to impulz od môjho priateľa organistu a propagátora kultúrnych podujatí na Gemeri Andreja Štafuru. Ten je i interpretom organových skladieb na CD. Upozornil ma na zbierku, ktorá je spojená s týmto krajom. Pre ľudí žijúcich v tomto kraji chcel zviditeľniť kultúrne bohatstvo minulosti.

V čom sa odlišuje od ostatných albumov Solamente naturali?

Podobnosť zbierky z Lubeníka so zbierkami Uhrovec 1730 a Zbierka Anny Szirmay-Keczer je v anonymnosti autora. To znamená, že tam nenájdeme žiadne skladby od konkrétneho skladateľa, čo podľa môjho názoru pridáva tejto hudbe na určitej záhadnosti i atraktivite. Zásadná odlišnosť zbierky z Lubeníka je v zápise. Skladby sú zapísané pre klávesový nástroj (čembalo a organ), teda popri melódii je tu aj basový hlas. V predošlých zbierkach sú iba melódie, ktoré muzikanti vyberali priamo počas zábavy.

Váš súbor sa dlhodobo orientuje na objavovanie starej hudby z nášho regiónu. Akú úlohu v ňom zohráva Zborník z Lubeníka?

Pochádza z obdobia galantného štýlu okolo roku 1760, obsahuje viac európskych tancov a oproti spomínaným zbierkam menej ľudových piesní a tancov. Preto sme v tomto prípade zvolili inú dramaturgiu a inštrumentáciu, polovica tancov znie na CD na čembale, ako je to zapísané v zborníku a ostatné sú upravené pre sláčikové kvarteto a rôzne barokové flauty.

Ako ste sa dostali k dielu neznámeho gemerského učiteľa?

Ďalším krokom pri realizácii je vždy dostupnosť zbierky a odborné spracovanie. V tomto prípade je to vedecká práca muzikologičky Miriam Das Lehotskej. Ide o určitú symbiózu pohľadov, ktorá mi dáva priestor i ohraničenie tak historické, ako aj kultúrne na inšpiráciu, v ktorej sa môžem slobodne a tvorivo pohybovať. Na druhej strane sa snažím vždy dostať aj k originálnemu zápisu. Je to pre mňa určitý rituál, akoby som priamo vstúpil do starých čias a vnímal cez rôzne nuansy v znakoch pohnútky mysle a tvorivosti. Máme šťastie, že zbierky sú uložené v Slovenskej národnej knižnici v Martine a máme ich k dispozícii na mikrofilmoch.

Čím je jeho zborník taký jedinečný?

Pri oboznamovaní sa so zborníkom sa moja pozornosť od začiatku sústredila na bizarné názvy mnohých skladbičiek. Po čase som zborník súkromne začal nazývať Zbierka prídavkov. Na objasnenie, nejde o prídavky sociálne, ale o prídavky, ktoré sa hrajú po koncerte, keď si poslucháči potleskom vyžiadajú zahrať ďalšiu skladbu. Skladby sú malé miniatúry, typické pre galantný štýl.

Vyberali ste z vyše stovky skladieb. Na základe akého kľúča ste vybrali práve tie, ktoré sú na CD?

Postup bol veľmi podobný ako pri predošlých zbierkach. Sú to skladačky zložené z tancov podobného charakteru, niekedy i podľa názvu alebo žánru. Tak znejú tance v súvislosti v určitých "rundách“. Snažím sa vyberať skladby, ktoré predstavujú výber z celého zborníka. Je to veľmi osobný prístup, skladby ma musia osloviť z nejakého hľadiska. Buď melódiou, originalitou, formou, zvláštnym rytmom a podobne. Mám súkromnú päťbodovú stupnicu, podľa ktorej postupne vyberám a ukladám tance do puzzle. Tie potom dostanú spoločný názov. Je to zábava.

Ako na hudbu z polovice 18. storočia reaguje súčasné publikum?

Hudba žije mimo času, lebo i pop song má životnosť niekedy pár hodín a upadne do minulosti, rozdiel je len v čísle – 20, 100, 400 rokov. Ak zahráme skladbu z 18. storočia, pre poslucháča je nová, všetko vždy závisí od stupňa vnímania. Dôraz na zážitok z hudby a nie na presné vedomosti o nej vypovedá o súčasnom vnímaní poslucháčov. To znamená, že sa postupne vytratia predsudky a hudba bude strácať pridané pomôcky ako vážna, stará, moderná, súčasná či ľudová. Proste to bude hudba, ktorú budú ľudia počúvať pretože sa im páči v pocitovej sfére.

Čo nám môže Zborník z Lubeníka prezradiť o našich predkoch?

Je to, ako pozerať sa na starý obraz. Ak vnímame čas na chvíľu ako jeden, vynikne pred nami obraz ľudí, ktorí nie sú iní ako my. S radosťami, starosťami a hudbou, ktorú hrali pre potešenie.

Solamente naturali prežíva intenzívne obdobie. V uplynulých rokoch ste vydali hneď niekoľko albumov. Na čom pracujete aktuálne?

Tento rok by sme chceli pripraviť vydanie CD Slovenské pastorely. Je to unikátny zoznam okolo 650 pastorel, ktoré boli v 18. a 19. storočí neoddeliteľnou súčasťou vianočnej atmosféry na celom území Slovenska. Druhý pripravovaný projekt je vydanie CD Musica Globus "Live koncert z Fertodu“. Ide o hudobný cestopis po krajinách, kde v 17. a 18. storočí vznikli skladby inšpirované ľudovou hudbou. Program zaznie 31. marca na mimoriadnom koncerte vo Veľkej sále Slovenskej filharmónie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Miloš Valent #stará hudba #Radio_Head Awards #Solamente naturali