Okrem iného aj svet londýnskeho hudobníka Jamesa Blakea, ktorý svojím tretím štúdiovým albumom The Colour in Anything hovorí: Som viac ako len čierna a biela. Jeho tvorivý talent si môžu fanúšikovia ľahko overiť aj naživo už onedlho na trenčianskom festivale Pohoda.
Dvadsaťsedemročný skladateľ, hudobník a spevák zaujal už predchádzajúcimi nahrávkami, James Blake (2011) a Overgrown (2013), za ktorú získal Mercury Prize. Vzostup jeho kariéry predurčil najmä minimalistický spôsob, akým prepája dubstep, soul či r'n'b s jemným hlasovým prejavom, ktorý niekedy pripomína spev à la hrča v hrdle, pri ktorom sa má spevák čochvíľa rozplakať. Miestami bolestivá a melancholická atmosféra plynúca z jeho skladieb vytvorila obraz o mladíkovi, ktorý sa cez hudbu snaží vyrozprávať z nie práve pekných zážitkov.
"Počúval som moje staršie skladby a naozaj som neznel ako šťastný človek. Nechcel by som byť jedným z tých umelcov, ktorí sa točia vo večnom kruhu úzkosti a depresie len preto, aby z toho ťažili pre svoju hudbu,“ povedal Blake nedávno pre portál Pitchfork. "Na mojich prvých dvoch nahrávkach vidím hudbu, na ktorú som veľmi hrdý, ale rovnako rozpoloženie, v ktorom už viac nechcem byť,“ dodal. "Škatuľky“ nepristanú nikomu, mladý Londýnčan sa teda rozhodol, že svetu predostrie o čosi farebnejší obraz. Nielen na obale albumu.
Šancu stotožniť sa so všetkými drobnými odtieňmi Jamesa Blakea ponúka takmer 75-minútový materiál, ktorý by vzhľadom na dĺžku jeho predchádzajúcich štúdioviek mohol byť pokojne dvojalbumom. The Colour in Anything okrem 15 noviniek obsahuje aj dva single – Modern Souls a Timeless – zverejnené ešte pred vydaním albumu.
Vyfarbiť sa však neznamená opomenúť čiernu a bielu a zabudnúť na udalosti, ktoré formovali jeho hudobný výraz. "Prosím len o viac času,“ spieva James Blake v úvodnej skladbe Radio Silence v sprievode tlmeného klavíra a vlastných navrstvených vokálov v pozadí. Keď zvonku odpoveď neprichádza, dopraje si ju sám v skladbe Timeless (Nekonečný), na ktorej mal pôvodne spolupracovať aj Kanye West, no zo spolupráce nakoniec nič nebolo. Okrem Jamesa Blakea možno na albume započuť už len jedného interpreta, jeho dobrého priateľa Bona Ivera (Justin Vernon) v piesni I Need A Forest Fire.
James Blake sa snaží dokázať, že všetko negatívne môže človeka posunúť ďalej. A nie všetko, čo na prvý pohľad znie smutne, je naozaj smutné. V skladbách ako F.O.R.E.V.E.R., Waves Know Shores či Always v textoch stále badať vyrovnávanie sa s rozchodom so svojou expartnerkou, no v polohe, v ktorej ten fakt jednoducho akceptuje.
Rôznorodosť na novinke spočíva skôr v jej interpretácii a vnímaní, štýl hudby aj v tomto prípade zostáva rovnaký. Minimalistický prejav, kde si aj bíty dávajú na čas, predstavuje akýsi "spakovaný“ súbor, ktorý si pri vypočutí ľudia mimovoľne rozbaľujú. A pokým budú ľuďmi lomcovať emócie, bude mať James Blake stále dostatok materiálov na nové albumy.
- Hodnotenie Pravdy: 4 a pol hviezdičky z 5
- James Blake: The Colour in Anything
