Midi Lidi: Na Morave je viac sebairónie ako v Čechách

, 02.09.2016 16:00
31 midilidi 3x
Zostava Midi Lidi. Zľava Prokop Holoubek, Petr Marek a Tomáš Kelar. Autor:

Českú kapelu Midi Lidi sme stretli pred koncertom na festivale Grape. Spevák Petr Marek (PM), ktorý prišiel už o deň skôr kvôli kapele !!! (chk chk chk), si urobil pohodlie v horizontálnej polohe, Tomáš Kelar (TK) si sadol kľačmo hneď vedľa a o chvíľku sa s miernym meškaním pripojil aj Prokop Holoubek (PH), ktorý na ceste nešťastne odbočil. Keď už bola trojica kompletná, prezradila viac o novom albume Give Masterpiece a Chance!, o tom, ako vníma českú popovú scénu, ale aj to, čo chystá na túto jeseň.

John Lennon mal skladbu s podobným názvom ako vaša novinka – Give Peace a Chance. Vtedy to bola protivojnová pieseň. Bojujete proti niečomu aj vy? Možno proti workoholizmu? Z práce ste si museli zobrať voľno a odišli ste na dlhú dovolenku…
PM: Nie, to nie, práca, ktorej sa venujem, to sú veci, ktoré robím dobrovoľne. Ja som si dal dovolenku sám so sebou, vojna bola skôr vo mne.

Na čo teda názov odkazuje?
PM: Pôvodne to bol iba lingvistický nezmysel, slovná hračka. Ale potom som si hovoril, že je veľmi pekné, keď to hovorí o téme albumu. Že slovo masterpiece znamená niečo ako obyčajný život s kamarátmi, ktorý vás baví alebo niekedy aj nebaví. Myslel som to tak, že ak je život masterpiece, dajme mu šancu. Je to vlastne trošku banálne až všeobjímajúce.
TK: My sme vlastne v podstate „hipíci“.
PM: Ale ja som „bítlsák“.
PH: Ja tiež. My všetci sme. Tomáš sa aj pri svojej predchádzajúcej kapele celý čas snažil napodobniť bicie Ringa Starra.

Podarilo sa?
TK: Bolo to veľmi jednoduché. Nahrali sme to raz a potom sa to používalo v každej pesničke.

Nebol Ringo Starr z The Beatles ten najneobľúbenejší?
TK: Práve preto.
PH: Ja som čítal, že on hlasoval pre brexit.
TK: Takých bolo.
PH: No takých bolo… Ale on?
PM: Ja som zase čítal, že v 60. rokoch bol najobľúbenejší.
TK: Veľký Európan ešte k tomu.

Aj tento album ste vydali na vynile. Zapáčil sa vám tento formát?
PH: Vynil je pekná vec.
PM: Máme k tomu vzťah jednoducho preto, lebo sme staršie ročníky. Keď sme si začínali kupovať albumy, tak to boli skoro všetko platne. Napríklad teraz sa nám stalo, že sme veľmi rýchlo vypredali všetky vynily. Ľudí, ktorí si ich kupujú, je omnoho viac, ako napríklad pred dvoma rokmi.
TK: Ale my zase máme EPV – extrémne pekný vynil. Ono je to tak, že keď si kúpite malú oblátku, ktorá chutí rovnako ako veľká oblátka, máte väčšiu radosť z väčšej oblátky, pretože je jej viac.
PM: Za málo oblátky, málo muziky.

Je to už päť rokov, čo ste vydali predposlednú štúdiovku Operace Kindigo. Boli za dlhou pauzou vaše bočné projekty?
PM: Medzitým sme robili hudbu asi k piatim filmom. Ja sa ešte venujem divadlu a chalani vedú kluby v Brne, takže sme dosť zaneprázdnení. Pritom sme mali po minulom albume priehrštie nápadov, asi 80, na ktorých sme chceli pracovať.
PH: Bolo ich 92, doteraz si na to pamätám. Z nich sme vyhodnotili 40 dobrých…
TK: …ktoré sme potom nechali tak asi päť rokov.

Podľa akej výberovej metódy ste postupovali?
PH: Podľa kvality.
PM: Podľa čistého libida, čistej radosti. Podľa toho, či nás to vie roztancovať a baví nás to a keď sa navyše pri tom vieme aj zasmiať. A dokonca sú tam aj smutné skladby, u ktorých sa nezasmejeme a neroztancuje nás to.
TK: A tie nehráme.

K piesni Lux ste si prizvali aj Romana Holého z Monkey Business. Netrúfli by ste si v budúcnosti osloviť aj nejaké väčšie meno?
PM: Ja som sa kedysi so spevákom z Future Islands dohodol, že nám naspieva pesničku, lenže potom som mu ju nikdy neposlal.
PH: A z nich sa medzitým stali „superstars“.
TK: Možno by to šlo, keď vyhrabeš starú komunikáciu a nadviažeš na to.
PM: Áno, z Myspace a po šiestich rokoch.

Takže nie.
PM: Ono by to muselo byť v angličtine.

Zostávate teda pri rodnom jazyku.
PM: Teoreticky áno, ale máme pár pesničiek aj v angličtine, ktoré sa nám nejako prihodili. Nebránime sa tomu. Mne sa napríklad v angličtine spieva omnoho lepšie. Mám lepší hlas, lepšiu farbu a výraz, zároveň mi však pripadá trápne spievať ako česká kapela anglicky. Baví ma viac čeština, a navyše by som ani nedokázal napísať dobrý text.
PH: V skutočnosti je to kalkul, potrebujeme českých fanúšikov, tak spievame česky.
PM: V roku 2006 sme jednoducho chceli vyplniť dieru na trhu, kde nebola česky spievajúca elektropopová kapela, a to sa nám podarilo.

Plánujete pri elektronike zostať alebo vás to viac ťahá k živým nástrojom?
PM: Nemáme žiaden plán. Nám sa môže stať čokoľvek.
TK: Nejako sa to skomplikovalo tým, že teraz hráme tak veľmi živo, no plánujeme to zredukovať späť na tri počítače. Aby to bolo jednoduché a aby sme mohli všetci traja tancovať.
PM: Ja som si donedávna myslel, že to tak aj bude. Mal som taký plán.
PH: Púšťať živé nástroje z počítača by bolo divné.
TK: To už nebude vôbec živé, to už budú len počítače.
PM: No to nie. To by sme museli nahrať niečo nové.
TK: Neviem, kam s tým teraz mierime, ale možno sa to stane.

V jednom rozhovore som čítala, že podľa speváka Nica Offera z kapely !!! (chk chk chk) je v poriadku, ak je popová hudba divná. Súhlasíte s ním?
PM: Mne to vždy prišlo tak, že v zahraničnom pope boli divnejšie elementy ako v tom českom. Panuje tu taká divná predstava o bezzubosti, len aby to nikomu neprekážalo, aby tam neboli žiadne nápady. Dokonca aj Britney Spearsová mala svojho času v hudbe zaujímavejšie momenty. 
PH: Napríklad aj Madonna alebo Pet Shop Boys, to je čistý pop, ale stále je to miestami divné.

Stretávate sa s tým, že aj keď hráte pop, zaraďujú vás pre správnu dávku „divnosti“ medzi alternatívne kapely?
PM: Ustavične. My si osobne myslíme, že sme popová kapela. Takto si predstavujeme pop. Možno je to tým, že nevyzeráme tak pekne, možno máme príliš alternatívne tváre.

Raz ste, mám pocit, spomínali, že brnianska scéna je skvelá v tom, že kapely si vedia zo seba vystreliť. Je to tak?
PM: To povedal, myslím, Freud.

A súhlasíte s pánom Freudom?
PH: Ako ktoré. To závisí od rôznych období. Ale práve teraz ich v Brne nie je tak veľa… Samozrejme, sú také ako Mucha alebo Čokovoko. Ale to sú kapely, ktoré sú staré.
PM: Ja si myslím, že všeobecne je na Morave viac sebairónie ako v Čechách, kde je zase viac „tebairónie“. V Čechách si ľudia robia žarty z druhých, na Morave zase zo seba. Je to v podstate pravidlo.
TK: Ja si myslím, že Brno si zo seba strieľa po celý čas.
PH: To je spôsob, ako sa vyrovnáva s tým, že je druhé najväčšie mesto.
PM: Ale Ostrava si zo seba nestrieľa.
TK: Tam je väčšia hrdosť, ale v Brne to nie je. To je tranzitné mesto, je tam veľa študentov, identita tam nie je až taká silná.

Osobne si myslíme, že sme popová kapela, tvrdia...
Osobne si myslíme, že sme popová kapela, tvrdia Midi Lidi. Autor: Midi Lidi

Máte za sebou už množstvo cover verzií. Sú vo vyhliadke aj ďalšie skladby?
PM: Ja by som veľmi rád hrával pesničku The Village od New Order. Kedysi sme to dokonca plánovali, ale nenacvičili sme ju. Našlo by sa toho naozaj veľa.
TK: Ale my to vlastne robíme stále. Improvizujeme v momente, keď niečo zlyhá, tak vznikol A Forest od The Cure, tak vznikli skoro všetky pesničky.
PM: V jednom klube v Piešťanoch sa nám raz pokazila zvuková karta na počítači a my sme museli hrať bicie, basa, gitara a spev. Hodinu a pol sme tak hrali improvizovanú medley (časti skladieb, ktoré idú za sebou a vytvárajú jeden celok, pozn. red.), kde sme asociatívnym pridávaním motívov z iných pesničiek hrali napríklad Karla Gotta, Miroslava Žbirku, všetko možné…
TK: Joy Division, Depeche Mode…
PM: A tam sme zistili, že sa dá z piesne Pokoj prejsť k The Cure.

Na jeseň pripravujete turné, s ktorým tiež navštívite aj viacero slovenských miest. Akú zmenu chystáte oproti festivalovým koncertom?
PH: Chceme nacvičiť ešte viac skladieb z nového albumu.
TK: My vlastne musíme nacvičiť viac piesní, nejako to predĺžiť a vylepšiť, pretože tam máme možnosť hrať trebárs dve hodiny.
PM: Ale my už teraz máme repertoár na dve hodiny. Ale jednoducho chceme hrať viac nových skladieb. Ja sa teším na to skúšanie.
PH: Ja si ich cvičím v duchu, to je úplne ideálne. Dneska som tak tiež cvičil. Je to super, človek si prestavuje, ako to hrá a že to hrá dobre.

Často skladáte aj hudbu k filmom. Pracujete aj teraz na nejakom soundtracku?
PH: Možno, ale nesmieme o tom hovoriť, takže nie.
PM: Ale vravel som Markovi Najbrtovi, že keď bude robiť nový film, tak by som veľmi rád. Už sme ho predtým asi dvakrát odmietli.

Na hudbe k filmu Televise bude! ste spolupracovali s pražskou kapelou WWW. Ako si na to spomínate?
TK: Bolo to také abstraktné.
PM: Ja som bol rád, že WWW majú aj humor. Oni naživo, ani pri rozhovoroch tak možno nepôsobia a mne sa práve veľmi páčilo, že s nimi bola zábava, čo však, samozrejme, nebola hlavná devíza tej spolupráce.
PH: Oni to berú veľmi systematicky, Ondřej (spevák, autor hudby WWW, pozn. red.) má rozkreslené plány a scénosled, má aj takú tabuľu, kde si posúva magnetky. My to skôr robíme intuitívne.
PM: My sme za nimi prišli, dva dni sme džemovali a z toho sme potom niečo vybrali. Niečo sme dodali aj potom. Ale myslím, že dokopy to naozaj veľmi pekne sadlo do filmu. Koncept, nápad režiséra Jana Buštu, bol fakt dobrý – temné veci tam dodajú WWW a potmehúdske a ironizujúce zase my. A navyše sme robili len polovicu práce.
TK: To bolo na tom to najlepšie.

Na Slovensku často hrávate aj na iných festivaloch, na Pohode ste pravidelným hosťom. Máte tu aj množstvo fanúšikov. Vnímate sa tak trošku ako česko-slovenská kapela?
PH: Práve cestou sem som premýšľal o tom, že na Slovensku hráme na väčších festivaloch a pre viac ľudí ako v Česku. Tam nás nejako na väčšie festivaly nepozývajú. Slovensko má lepšie väčšie festivaly, my v Česku zase máme skvelé malé festivaly. Napríklad taký Mišmaš alebo Beseda u bigbítu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#WWW #Tomáš Kelar #The Cure #Roman Holý #Prokop Holoubek #Petr Marek #Operace Kindigo #Midi Lidi #Grape #Give Masterpiece a Chance! #!!!
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk