Z času na čas však nastanú aj vzácne okamihy. Úlohy sa tak trochu vymenia a jednosmerný tok energie z pódia prevýši vrúcne prijatie zo strany publika. Vtedy z koncertu odchádza ako víťaz nielen spokojné obecenstvo, ale aj dojatí hudobníci, ktorí si opäť pripomenuli zmysel ich práce. Tento magický moment nastal aj po utorkovom pražskom koncerte britskej skupiny The xx, ktorá nedávno začala koncertovať po trojročnej odmlke.
Keď je reč o energii, treba si ju šetriť, najmä ak na koncert cestujete z Bratislavy. Nič nedokáže vyšťaviť viac ako takmer päťhodinová cesta v jednej polohe. Nadšenie v tvárach ľudí združujúcich sa v pražskom komplexe Forum Karlín však účinkovalo ako dobíjačka batérie. V snahe zaistiť si to najlepšie miesto sa všetci tlačili pred pódiom už pred ôsmou hodinou, keď mala ako predskokanka vystúpiť pesničkárka Jenny Hval. Tej vystačila naozaj komorná scéna, okrem mixážneho pultu len stolička a pár drobností, vďaka ktorým vystúpenie premenila na odvážnu hudobnú performance. Bledá Nórka predstavila najmä nový album Blood Bitch, celý koncept však ladila do elektronickej roviny. Možno aby ulahodila tým, ktorí sa už nevedeli dočkať britských headlinerov, i keď od Jenny ťažko očakávať, že sleduje len jeden plán.
Keď sa napokon na pódium dostavili aj The xx, zrazu sa v sále zomkli všetky hlasivky fanúšikov. Každý chcel hlasnejším výkrikom dokázať, že práve on sa ich koncertnému návratu teší najviac. Ani mladí Londýnčania nestavili na okázalosť, najmajestátnejšie tak pôsobil transparentný pult s technikou od výmyslu sveta, za ktorým zaujal miesto Jamie xx. Ovešaní gitarou a basgitarou sa pred mikrofóny postavili aj zvyšní členovia formácie – Romy Madley Croftová a Oliver Sim.
Vyzývam ťa! Tak znie v preklade skladba I Dare You, ktorou koncert otvorili. Zároveň je to aj druhý singel z pripravovanej nahrávky I See You, ktorá vyjde v januári. Na novinky bolo publikum pripravené, napokon, ak nerátame sólovú kariéru Jamieho xx, po dlhom čase boli single On Hold a I Dare You ich jedinou a zároveň ostro sledovanou aktivitou. Po tanečnejšom úvode však vytiahli starší repertoár, skladby z debutového eponymného albumu, za ktorý získali v roku 2010 aj prestížnu Mercury Prize a ktorý je vnímaný ako „povinná literatúra“ každého fanúšika. Texty všetci poznali naspamäť a nahlas to demonštrovali.
Briti si povedali, že koncert pojmú ako prierez tvorbou. Vzájomne sa tak premiešaval minimalistický novátorský prístup z minulosti a súčasný zvuk (dokonca aj skladby z Jamieho sólovej kariéry), ktorému udávajú jasnejšie kontúry pravidelné rezké bíty. O dôvod viac podvoliť sa a hýbať sa v ich rytme. Natlačený dav sa musel uspokojiť s miernym kývaním sa, prípadne väčším angažovaním hlavy, trojica na pódiu si však slobodný pohyb nesmierne užívala. Najväčší úspech mal tanec „noha k nohe“, populárny aj na tunajších ľudových zábavách. Ťažko však popísať štýl tanca Olivera Sima, ktorý sa pomocou krúživých pohybov basgitary akoby nestále pokúšal rozvíriť okolo seba dymové efekty. Že nie je len pódiový samotár však dokázal spoločným tancom so svojou kolegyňou.
To už sa koncert blížil ku koncu, no dav sa ho snažil predĺžiť neutíchajúcim potleskom medzi jednotlivými skladbami, a pritom ani nešlo o žiadosť o prídavok. V jednom momente sa všetci traja bez slova s rukami na srdci len prizerali skandujúcemu takmer trojtisícovému publiku. Dokonca aj mužská zostava, ktorá si chcela spočiatku zachovať „tvrďácky“ undergroundový výraz, sa neubránila mimovoľným úsmevom. Speváčka priznala, že z koncertovania po takom čase boli trochu nervózni, no takýto ohlas nečakali. Zjavne to boli aj The xx, ktorí sa tešili na prídavok.
Záver bol pokojný, napĺňali ho slová o láske zo skladby Angels, ktoré po Romy Madley opakovali precitnutí diváci. Z koncertu odchádzali spokojní, okrem štandardného maximálneho výkonu predsa len dostali aj niečo navyše, tentoraz vďaka ich vlastnému vkladu.
