„Už niekoľko rokov bojujem s pľúcnou fibrózou, čo je choroba, ktorá sa pomaly, ale isto zhoršuje. Po mnohých vyšetreniach som sa tento rok v auguste dostal do registra pre transplantáciu pľúc, takže čakám, kedy sa ozve telefón a lekári mi oznámia, že ide sanitka a odvezie ma do nemocnice v pražskom Motole, kde mi vymenia pľúca,“ prezradil Radim Hladík v rozhovore pre novinky.cz. Vhodného darcu sa legendárny český gitarista, skladateľ, producent a pedagóg nedočkal.
„S hlbokým smútkom v srdci vám oznamujeme, že v nedeľu ráno na následky zákernej choroby zomrel gitarista, skladateľ a predovšetkým náš dlhoročný kamarát Radim Hladík,“ oznámila skupina Blue Effect na Facebooku. Rockový gitarista, skladateľ, producent sa pedagóg odišiel len deväť dní pred svojimi sedemdesiatymi narodeninami.
Posledný raz vystúpil na pódiu v septembri na Streleckom ostrove v Prahe. Po skončení koncertu ho okamžite odviezli do nemocnice, kde mu lekári oznámili, že by mal prestať pokúšať osud. Koncertovanie sa rozhodol prerušiť. Veril však, že pôjde len o dočasnú záležitosť. Dúfal, že po transplantácii a nevyhnutnej rekonvalescii sa na pódiá opäť vráti. Ako producent si koncertnú pauzu vypĺňal dokončovaním albumu s Jaroslavom Hutkom. Doma a bez námahy chcel skomponovať hudbu k filmu Vladimíra Michálka.
Na gitare hrať nesmel, tak pri nej vydržal
„Rodičia ma nútili hrať na klavíri, a veľmi sa mi to nepáčilo. Natruc som si zohnal starú jednoduchú gitaru, a pretože som na nej hrať nesmel, tak som pri nej vydržal,“ povedal Radim Hladík v rozhovore pre časopis Music Store. Na pražskom konzervatóriu u profesora Schelingera, otca populárneho speváka Jiřího Schelingera, študoval klasiku. Ani pri nej, ba dokonca ani na konzervatóriu, dlho nevydržal. Konzervatórium rovnako ako predtým gymnázium nedokončil.
Ako pätnásťročný začal hrať v skupine Kométy. V osemnástich sa rodák z Prahy stal členom legendárnej beatovej skupiny The Matadors. Hudobník, ktorého hra spočiatku netajila zahraničné vzory, sa postupne prepracoval k vlastnému štýlu. Sotva mal dvadsiatku za sebou, vyslúžil si na hudobnej scéne – a právom – povesť jedného z najlepších českých gitaristov. Keď v roku 1968 vznikla skupina Blue Effect, bol jedným z jej zakladateľov. V tom istom roku ju na 2. československom beatovom festivale v pražskej Lucerne vyhlásili za objav roka, kapelu roka, Radima Hladíka za hudobníka sezóny. A pieseň Sunny Grave, ktorá o pár mesiacov neskôr vyšla na singli v českej verzii ako Sluneční hrob sa stala skladbou roka.
„Hrali sme ju asi päť mesiacov. Prvé vydanie sa hneď vypredalo, takže sme rýchlo pripravili druhé. Tesne predtým sa upálil Jan Palach, na platni sme mu ju venovali in memoriam. Podpísal sa na nej ortieľ smrti, pretože boľševik ju okamžite zakázal a nehrala sa až do roku 1989. Medzitým však žila medzi ľuďmi a Jan Hřebejk ju použil ako titulnú pieseň vo filme Pelíšky,“ spomínal vynikajúci český gitarista a hudobník v rozhovore pre web deník.cz.
Po tom, čo začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia odišiel zo skupiny spevák a gitarista Vladimír Mišík, stal sa Radim Hladík vedúcou osobnosťou kapely. Od roku 1972 vystupovali pod názvom Modrý efekt. Anglickým aj českým názvom odkazovali muzikanti na tzv. modrú knižku, teda potvrdenie o zbavení povinnej vojenskej služby. Kráľ elektrickej gitary rád používal rôzne technické vymoženosti. Divákom vyrážal dych aj rôznymi trikmi – majstrovské ovládanie nástroja rád dokazoval rôznymi akrobatickými kúskami. S chuťou experimentoval aj s artrockom či jazzrockom.
Spolupracoval i so slovenskými hudobníkmi. S Pavlom Hammelom a Mariánom Vargom nahral vynikajúce albumy Zelená pošta (1972), Na druhom programe sna (1977) a Labutie piesne (1993).
Z mladých nasávam energiu
„Muzika musí mať energiu, a väčšina mojich vrstovníkov ju už nemá. Považujú ma preto za upíra, ktorý z mladých nasáva energiu,“ vtipkoval, keď v roku 2004 obnovil skupinu Blue Effect (prvá skončila v roku 1990) s hudobníkmi mladšími o niekoľko generácií. Ako vôbec prvého inštrumentalistu ho v roku 2006 uviedli do Siene slávy hudobných cien Anděl. Na svojich posledných koncertoch hovoril divákom, s akými zdravotnými problémami zápasí. „Vozil som totiž so sebou mašinku, ktorá mi koncentrovala zo vzduchu viac kyslíka. Všetci teda videli, že mi do nosa vedú hadičky. Pri nesmiernej záťaži, ktorou koncertovanie bolo, to však nestačilo,“ povedal pre novinky.cz. Bol síce kráľom elektrickej gitary, nezanevrel však ani na klasický nástroj. Siahal po ňom napríklad pri spoločných vystúpeniach s Jaroslavom Hutkom.
„Mám jedno krédo: Nechcem byť milionár, preto môžem pracovať len na projektoch, ktoré ma bavia. Vyplýva mi z toho sloboda,“ prízvukoval Radim Hladík. S manželkou Zlatou – zobrali sa v roku 1968 – majú syna Radima s dcéru Luciu. Syn Radim Hladík ml., vyhľadávaný zvukový majster doma i v zahraničí, je držiteľom štyroch Českých levov.
