Píše sa rok 1996. Na svet prišli prví pokemoni, na Britských ostrovoch vznikal príbeh Harryho Pottera, Jan Svěrák nakrútil oscarový film Kolja a niekde na východe Slovenska moderátor skomolil názov novej prešovskej kapely, ktorá začína čoraz viac pociťovať, aké je to byť hviezdou regionálneho charakteru. Vypredaný Zimný štadión Ondreja Nepelu na úvod preniesla do minulosti projekcia so sprievodným slovom Michala Hudáka. Očakávaní oslávenci v pôvodnom zložení – bratia Táslerovci, Peter Bič, Martin Migaš a Katarína Knechtová – však dav hneď priviedli do naspäť prítomnosti. Ich efektný nástup s prvým hitom Nepoznám by mohol byť učebnicovým príkladom, ako dostať za pár sekúnd do varu niekoľkotisícový dav.
Hit za hitom. Aj tak by sa dala jednoducho opísať dramaturgia megalomanského koncertu. Koniec koncov, nič iné fanúšikovia neočakávali a nahlas spievali svoje obľúbené piesne. Silný moment nastal vo chvíli, keď zaznela Veselá pesnička s textom Vlada Krausza, inšpirovaná doznievajúcim „mečiarizmom“, škandálmi či mafiánskymi vraždami. „Hovoríme ešte stále o minulosti?“ pýta sa v dokrútke Hudák, Ivan Tásler začína vybrnkávať prvé tóny protest songu a halou sa nesie spev ľudí, ktorí si kladú večnú otázku – budú ľudia konečne ľuďmi?
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Neuveriteľná atmosféra Táslerovi len dobíjala baterky. „Už dosť dlho som nemal také nervy ako dnešný deň, takú trému… Všetkých som utešoval, že keď vyjdeme na pódium, už bude kľud. Odkazujem vám všetkým, už je kľud, už je dobre,“ priznal rocker z východu. S pribúdajúcimi rokmi síce nachytal aj pár kíl navyše, no ani to mu nezabránilo, aby sa vo vytržení premával po pódiu. Každý jeho krok pozorne sledoval aj „osobný asistent“, ktorý mu bol vždy poruke. V rýchlosti mu podával nové gitary, prípadne zase bral, keď sa znenazdajky rozhodol tancovať. „Časovaná bomba tiká,“ spieval frontman IMT Smile v piesni Exotika a dokonale tým vystihol svoj pódiový prejav.
Pod veľkoleposť koncertu sa podpísala aj réžia Jána Ďurovčíka, a ako sám Hudák počas koncertu poznamenal, dodnes nechápe, ako môžu tieto dve výrazné osobnosti spolupracovať. Zjavne to však vychádza a žiaden výbuch nehrozí. Práve naopak, namiesto toho mohli diváci obdivovať priam výpravnú scénu s vysunutým mólom, dvoma vyvýšenými pódiami, niekoľkými LED obrazovkami či dokonca zdvíhacími plošinami. Šikovné priestorové rozloženie umožnilo lepšie vyniknúť hráčskym sólam, ale aj choreografiám z dielne Lúčnice, Slovenského divadla tanca či muzikálu Jesus Christ Superstar.
Narodeninový koncert bol nielen dokumentom o histórii populárnej kapely, o dobe, v ktorej tvorila, ale aj o spoluprácach, ktoré ju poznačili. Z hudobníkov, ktorí neprišli, alebo už nemohli prísť, to boli Richard Müller či Jaro Filip. Z tých, ktorí prišli, to boli zase Martin Valihora či Marián Čekovský. Samozrejme by to nešlo ani bez fanúšikov, vďaka ktorým sa medzi dôležité míľniky kapely určite zaradí aj tento bratislavský koncert – teda dvojkoncert. IMT Smile vystúpili v Bratislave v utorok aj v stredu. Najbližšie ich čaká dvojkoncert v Košiciach, a to 16. a 17. decembra.
