Hudba sa mení rýchlo, Karol Mikloš znie stále dobre

Takmer za štvrť storočia na scéne zatiaľ stihol Karol Mikloš vydať len tri dlhohrajúce platne.

12.04.2017 09:00
debata

Napriek tomu je tento muzikant zvláštnou zárukou toho, že je možné tvoriť taký dlhý čas, čerpať z toho istého inšpiratívneho zdroja a neznieť pritom prestarnuto. V prípade Mikloša sú takým zdrojom ostrovné gitarovky a špeciálne tie, ktoré vyšli z daždivého industriálneho Manchestru. Na pomyselnej osi Manchester – Trenčín tak vznikol aj nový Miklošov počin – vinylové EP nazvané Poisoned.

Karol Mikloš: Poisoned EP, Deadred, 2017
Karol Mikloš Karol Mikloš: Poisoned EP, Deadred, 2017

Posledný album vydal Mikloš ešte v roku 2008 pod názvom The Past of the Future. Poisoned v podstate začína tam, kde sa štúdiová kariéra hudobníka vtedy uzavrela. Struny akustickej gitary sú premiešané s jej elektrickým náprotivkom a klasickou rockovou rytmikou. Cítiť v nich duch Morriseyho, ale aj The Stone Roses či v podstate kohokoľvek, kto s gitarovým popom vo Veľkej Británii prerazil na prelome 80. a 90. rokov. V prípade Mikloša tieto vplyvy nikdy neboli zamlčané či popierané. Idú ruka v ruke s jeho tvorbou už dlhý čas.

Ako vidno, Mikloš si s novinkami dáva načas, a tak v kontexte jeho diskografie môže Poisoned pôsobiť relatívne spontánne. Pôvodne totiž začal pracovať s materiálom, ktorý bude viac poznačený elektronikou, no keďže ho nebol schopný dokončiť, v rýchlom slede s akustickou gitarou v ruke zložil základ novinky. Potrebnú iskru potom dodala nová sprievodná kapela, a tak sa celý proces vzniku nahrávky natiahol „len“ na dva roky.

Z výsledku cítiť tvorivú aj inštrumentálnu ľahkosť i vyrovnanosť a ucelenosť materiálu. Tomu napomáha aj mierna obmena zvuku v nostalgicky naladenej piesni Malady, z ktorej bola úplne vypustená rytmika, ale aj následnej You Went All Deep. V nej zase počuť Miklošov vek a nadhľad, ktorý sa klasicky pretavuje do melanchólie. Napriek kapelovosti, a teda kolektívnemu nádychu, ktorý servíruje gitarový zvuk s minimom prikrášlení, je to stále hlavne Miklošovo meno, ktoré EP podpisuje, koho tvár je na obale a koho vokál dodáva šiestim skladbám potrebnú charizmu.

Je zaujímavé, koľko sa za dvadsať rokov od vydania debutového albumu The Same Mist Here premlelo na slovenskej gitarovej scéne interpretov či vydavateľstiev a ako sa zmenil prístup k počúvaniu hudby. Samotný Mikloš hovorí, že formát dvadsaťminútového EP mu vyhovuje, pretože má pocit, že ľudia dnes už nemajú čas počúvať nahrávky s dlhšou stopážou. Kým iné veci sa menia, Mikloš je v podstate stále rovnakým hudobníkom a autorom. Akurát vtedy znel jeho hit Tomorrow z étera rádia Ragtime, dnes jeho novinka visí v streamovacích službách.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Karol Mikloš #Poisoned