V týchto dňoch vyšiel zoskupeniu Thebenbound prvý album. Boli sme zvedaví, ako sa našli títo traja neprofesionálni hudobníci – Juraj Čorba, Peter Potúček a Ľuboš Kukliš – ktorí hrajú originálnu hudbu na vysokej úrovni. Čím je ich muzika jedinečná?
Foto: HUGESPOT
Hudba je pre nás koníček, sme dvaja vyštudovaní právnici a jeden farmaceut, nikto z nás sa hudbou neživí – začína rozprávanie Juraj Čorba. „Máme však hudbu veľmi radi a každého z nás hudba počas života nejakým spôsobom významne zasiahla. Žijeme ňou, venujeme sa jej a teraz sa tešíme z albumu. Sme veľmi radi, že s nami spolupracujú aj profesionáli. Huslisti, ktorí s nami vystupujú a ktorí spolu s nami nahrali aj náš prvý album, sú skutočne špička. Je to rešpektovaný Alan Vizváry, ktorý má svoj vlastný komorný orchester Hilaris Chamber Orchestra, a Milan Tedla, ktorý pôsobil napríklad v Slovenskom komornom orchestri Bohdana Warchala.“
Foto: HUGESPOT
Melódie bez slov
Čo však presne inšpiruje Thebenbound? "Tvoríme čisto intuitívne, bez toho, že by sme sa žánrovo zatrieďovali,“ objasňuje Juraj Čorba. "Faktom ale je, že sme si vedome zvolili hudbu bez slov. Zdá sa nám totiž, že mlčaním sa dá niekedy povedať viac, že najúčinnejšie je, ak necháme pôsobiť samotnú melódiu, harmónie, rytmus. Každopádne sme ovplyvnení hudbou, na ktorej sme vyrastali. V deväťdesiatych rokoch bol na Slovensku akýsi comeback progresívneho rocku z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Britská vlna, ktorá takpovediac spájala elektrické nástroje s klasickou hudbou, vtedy zasiahla Slovensko prostredníctvom hudobníkov, ako je napríklad Marián Varga. Práve náš huslista Milan Tedla doslova stelesňuje naše spojenie s týmto hudobným odkazom: on totiž v tom čase, približne pred štyridsiatimi rokmi, nahrával s Fermátou a tiež s Dežom Ursínym. Tento silný hudobný odkaz nás dnes vedie k tomu, aby sme aj my na seba kládli vyššie nároky, pokiaľ ide o inštrumentálny prejav.“
Odkazy z ticha
Ďalším zdrojom inšpirácie pre Thebenbound je širší bratislavský hudobný okruh. "Keď sa pozrieme okolo seba, tak počas posledných približne dvesto rokov sa tu utvorila silná tradícia. Nemám na mysli len bratislavské domáce muzicírovanie, ale aj tradíciu komornej hudby spájanú s neďalekým viedenským priestorom. Tretí rozmer inšpirácie je karpatská melodika. To sú také tie lomené stupnice, ktoré sú najmä východného pôvodu. Ale to neznamená, že pracujeme s nejakými konkrétnymi tzv. ľudovými nápevmi alebo s konkrétnymi piesňami, netvoríme ani world music. Máme veľmi silný vzťah k prírode aj k horskému prostrediu a tam túto melodiku prirodzene v tichu započujete. Je to len ako taká príchuť, niečo, čo je veľmi prítomné v lokálnom hudobnom odkaze.“
V názve zoskupenia Thebenbound je to všetko obsiahnuté. Juraj Čorba nám ho dešifroval: "Na všetky zdroje našej inšpirácie – teda spomínaný britský progresívny rock, viedenskú komornú hudbu, ako aj na Karpaty vlastne odkazujeme aj názvom nášho zoskupenia. Názov Thebenbound je nemecko-anglická slovná hračka – Theben je nemecký názov pre Devín a "bound“ znamená niečo ako nadviazaný alebo spätý s touto lokalitou. Teda s lokalitou medzi Bratislavou a Viedňou, kde Dunaj pretína Karpaty a Alpy, preteká týmto priestorom a kde sa začínajú Karpaty ťahajúce sa až do Rumunska.“
V Devíne aj tvoria a skúšajú. Takže tu vznikal aj album a vôbec – repertoár. Ako dlho to trvalo? Ako sa dali dovedna? "Náš repertoár vznikal niečo vyše troch rokov. Približne pred štyrmi rokmi sme vytvorili naše neformálne zoskupenie. Nehovoríme si skupina, lebo skupina sa štandardne usiluje preniknúť na trh a sústreďuje sa dlhodobo na tento cieľ. Naše spoločenstvo je voľné. Poznáme sa dávnejšie, s basistom sme chodili spolu na základnú a strednú školu a bubeníka sme stretli, keď sme začali koncertovať na strednej škole. Pred štyrmi rokmi sme sa všetci stretli a povedali sme si, že skúsime niečo nové a že pôjdeme inštrumentálnou cestou.“
Koncert na Kalvárii
Odvtedy vystupujú sporadicky, ale sústavne. Na Slovensku si vyberajú špeciálne lokality, ktoré sú niečím zaujímavé, ktoré majú genius loci. "Takže aj pre nás je to vždy zážitok. A, dúfam, že aj pre divákov. Krásny koncert sme mali napríklad na nočnej Kalvárii v Banskej Štiavnici – hrali sme tam asi prví v novodobých dejinách. Ďalší nezabudnuteľný koncert sme mali v Štítniku, v starej bazilike v Gemeri, kde je najväčší súbor stredovekých nástenných malieb na Slovensku. Majú tam starý organ, ktorého súčiastky sú z obdobia objavenia Ameriky. Je to dnes evanjelický kostol. Domáci kaplán s manželkou si naštudovali jeden Bachov chorál, ktorý bol pôvodne neskoroantickým chorálom, a odohrali ho na tomto starom organe. My sme potom predstavili vlastný program, do ktorého sme začlenili jednu naša skladba obsahujúcu práve aj motív tohto starého chorálu.“
Foto: HugeSpot
Muzikanti z Thebenboundu sa dočkali úspechov a pekných zážitkov – pre seba aj pre poslucháčov. Aj ich to prekvapilo: "Celkovo sa dá povedať, že nás dala dovedna spontánna potreba venovať sa hudbe. Nemysleli sme na začiatku hneď na album, len sme cítili potrebu takto hrať. Album a video sme teraz nahrali, aby sme pokiaľ možno prenikli na festivaly do zahraničia, kde by mohol byť tento náš žáner prezentovaný, napríklad v Prahe, vo Viedni, v Krakove. Album vyšiel v lokálnom vydavateľstve Real Music House – sme radi, že sa na to podujalo. Budeme sa teraz snažiť túto našu hudbu, ktorá je lokálne ukotvená, ponúknuť aj do zahraničia.“
Stretnutie s idolom
A ako im pomáha úspech, napríklad ten, ktorý zažili v Štiavnici? "Na Festival peknej hudby v Štiavnici organizátori pozývajú hviezdy, ktoré pôsobili práve v období sedemdesiatych rokov, o ktorom som hovoril. Vlani prišiel Carl Palmer, ktorý je veľmi rešpektovaný bubeník svetového formátu. Pôsobil vo formácii Emerson Lake and Palmer, ktorá práve veľmi silno nadväzovala na klasickú hudbu, robili napríklad nové aranžmány Musorgského. Palmerov dávny spoluhráč, slávny klavirista Keith Emerson, vlani zomrel. On objavoval možnosti elektrizovaných klávesových nástrojov, bol v tomto doslova prelomový. Keď umrel, Palmer začal cestovať po svete a vzdávať mu umelecký hold. My sme v Štiavnici na akcii Pocta Emersonovi spolu s Carlom Palmerom odohrali na počesť tohto klaviristu skladby z nášho albumu. Je to neuveriteľné. Na strednej škole v roku 1995 sa mi dostal do rúk jeden z prvých Emersonových albumov z čias, keď Emerson v roku 1968 vystúpil aj v Prahe. Výrazne ma ovplyvnil a keby mi vtedy niekto povedal, že mu budem o dvadsať rokov hrať náš vlastný repertoár a odovzdávať poctu v rámci programu s Carlom Palmerom, tak to by znelo ako fikcia, že pocestujem na Jupiter. Stalo sa to však, v Štiavnici. Stretli sme sa s Palmerom aj osobne, bol veľmi civilný, bolo to úžasné. Má fantastickú kondíciu, jeho výdaj fyzickej energie na koncerte bol neuveriteľný: to nebolo len nostalgické spomínanie, on je vo forme! Poslali sme mu naše video.“
Majú komu hrať
Zaujíma nás, prečo nešli takíto oduševnení muzikanti vlastne hneď študovať hudbu? "Nechcem hovoriť za kolegov, ale čo sa mňa týka, neprišlo mi pred dvadsiatimi rokmi perspektívne živiť sa hudbou. Neživím sa ňou, ale aspoň ňou žijem,“ hovorí Juraj Čorba. S profesionálmi však účinkujú. Zaujíma nás, ako sa na nich pozerajú napríklad profesionálni huslisti, ktorí s nimi hrávajú. "Myslím, že im je s nami fajn a že je pre nich zaujímavou výzvou komponovať si vlastné hudobné party do našich skladieb.“
Foto: HugeSpot
Teraz bude Thebenbound predstavovať album publiku na Slovensku. Prijímajú aj pozvania: "Radi prídeme. Príjemných lokalít s dobrou technikou u nás pribúda. Prídeme radi kamkoľvek, kde o nás prejavia záujem. Slovensko vie počúvať hudbu. Sú tu pozorní a vnímaví poslucháči.“
