Kto nevedel, že v Bratislave po piaty raz vystúpi slávne elektronické trio (ak sa niekto taký vôbec našiel), tomu stačilo, aby sa v sobotu poprechádzal po centre hlavného mesta. Koncert prezrádzala mimoriadne vysoká koncentrácia čiernych kožených búnd a tričiek s nápisom Depeche Mode, ktoré sa okolo šiestej hodiny postupne začali presúvať na štadión. Tam ich s miernym oneskorením ako prvá predkapela čakala synth-popová formácia F.O.X. Po nej si diváci mohli naplno užiť aj skupinu The Raveonettes – skúsených Dánov, ktorí na pódiu predviedli intenzívny gitarový zvuk ochutený shoegazeom.
Skupina Depeche Mode sa v Bratislave predstavila už piatykrát.
Hlavné hviezdy večera meškali len akademickú štvrťhodinku. V tom čase už malo podľa predpovede počasia prísť k prvým prehánkam, vyhliadky však zatiaľ vyzerali optimisticky. Optimizmus z publika nevyprchal ani počas skladby Going Backwards, ktorou Depeche Mode koncert otvorili. Titulnú skladbu ich nového albumu Spirit odspievali fanúšikovia spoločne s Daveom Gahanom, a bolo zrejmé, že si nový repertoár veľmi rýchlo osvojili. Nasledovala ďalšia novinka – So Much Love či staršie skladby ako upravená A Pain That I'm Used To či In Your Room. Gahan sa už medzitým stihol zobliecť a vlnil sa na pódiu len v povestnej vestičke. Tisícky ľudí na štadióne sa však v tej chvíli museli, naopak, obliekať. Prevládajúca čierna farba sa pre silnejúci lejak postupne zahaľovala do igelitu pršiplášťov.
Intenzívny dážď preveril skalných fanúšikov. Niektorí to vzdali a kapele sa rozhodli dať predčasné zbohom. Tí, ktorí zostali, si však mohli užiť jedinečnú atmosféru spolupatričnosti, ktorú Gahan podporil ladnými pohybmi a svojskými tanečnými kreáciami. Napriek dažďu neraz vyšiel povzbudiť dav aj na vysunuté mólo. Intenzita, s akou sa po pódiu premával, len potvrdila, že o strate formy sa v jeho prípade rozhodne nedá hovoriť. Do publika hádzal jemné úsmevy a cieľavedome ho zvádzal, až kým si ho celkom neomotal okolo prsta.
Vizuálny pôžitok z diania na scéne tešil najmä vyšších divákov. Nižšie položené pódium mali podporiť dve bočné obrazovky, no ani tým by neuškodilo posunúť o pár metrov vyššie. Fanúšikovia nižšieho vzrastu stojaci na ploche si však dostatočne užívali samotnú hudbu umocnenú výborným ozvučením a, samozrejme, hitmi ako Everything Counts, Stripped či Enjoy The Silence s vtipnou funkovou vsuvkou. Spevom spolupracovali – a hromadne vyzývali na revolúciu – aj pri singli Where's The Revolution, pri piesni Never Let Me Down Again zase odovzdane kývali rukami zo strany na stranu. Ide o rituál, bez ktorého sa ich koncert nemôže zaobísť.
Kým David Gahan v kapele Depeche Mode stelesňuje skôr vášeň, v Martinovi Goreovi sa zosobňuje jej cit. Potvrdil to aj prvým prídavkom koncertu – baladickou skladbou Somebody. Prídavkovým prekvapením bola skladba Heroes, ktorou si kapela uctila zosnulého britského speváka Davida Bowieho. Koncert vo veľkom štýle ukončili piesne I Feel You a Personal Jesus. Naplno si ich užívali aj verní fanúšikovia bez pršiplášťov, ktorí na koncerte premokli do poslednej nitky. Ak sa to podarí, koncert si budú môcť zopakovať aj v suchu na krytom štadióne. Všetko závisí od toho, či sa Depeche Mode v rámci druhej časti turné vrátia na Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Stalo sa tak aj pri ich poslednom turné k albumu Delta Machine. Po výkone, aký v sobotu predviedli na štadióne Pasienky, sa zrejme nájde len málo ľudí, ktorí pri kúpe lístka na ich ďalší koncert zaváhajú.