Sopranistka Measha Brueggergosman: Slobode rozumejú všade na svete

To vysvetľuje jej široký repertoár, ktorý zahŕňa operu, džez aj spirituály. Aj v Bratislave 25. augusta v rámci festivalu Viva Musica! v SND zaspieva najskôr Wagnerove Wesendonck Lieder a potom výber spirituálov zo svojho najnovšieho albumu Songs of Freedom (Piesne slobody). Pre Meashu majú spirituály – piesne otrokov – špeciálny význam. Sama pred časom v televíznej šou zistila, že je potomkom kamerunských otrokov. Srdečná speváčka sa nehanbí za jazvu po operácii prasknutej aorty a tvrdí, že žije aj spieva naplno. Či už sedí v publiku kráľovná Alžbeta II., alebo milovníci hudby bez modrej krvi, Measha chce vždy podať čo najlepší výkon.

V Bratislave zaspievate výber spirituálov z vášho najnovšieho albumu. Rozumejú posolstvu spirituálov poslucháči na celom svete – aj tam, kde neexistovalo otroctvo?

Skvelá otázka – to sa ma ešte nikto neopýtal. Myslím si, že posolstvo spirituálov je univerzálne. Asi neexistuje národ, ktorý by nerozumel útrapám, cez ktoré sa človek dostáva k demokracii a slobode. Aj ja potrebujem počas koncertov atmosféru slobody. Nie že by som očakávala, že ľudia tie piesne poznajú, ale nebudem ich spievať sama. Ľudia vycítia to univerzálne posolstvo slobody a kvalitu piesní a spievajú so mnou.

Ktorý z týchto spirituálov je vášmu srdcu najbližší?

Čím som staršia, tým viac sa vraciam k svojmu dedičstvu a spirituály vidím ako ďalšie obohatenie svojho repertoáru, ktorý je hudobne veľmi široký. Popri tom, že spirituály sú akousi hymnou slobody, je to aj naozaj dobrá muzika. Skvelé pesničky. Takže spirituály stoja bok po boku s ostatnými skladbami v mojom repertoári. Je pekné spievať niečo, čo zároveň vyjadruje moju osobnú vieru.

Mne sa napríklad veľmi páči pieseň Go Down Moses. Ktorá je vaša najobľúbenejšia?

Z posledného albumu Songs of Freedom naozaj milujem skladbu I Surrender All (Všetkého sa vzdávam). Je tam chór, ktorý ma hlasovo podporuje, milujem to zaranžovanie, cítim sa veľmi silná, keď to spievam. Ale zároveň je to pieseň o vzdávaní sa, treba sprostredkovať všetku tú drámu – je to skvelá pieseň, s ktorou veľmi rada vystupujem. A ako veriaca žena viem, že nemôžete prežiť bez toho, aby ste sa niečoho nevzdali.

Aj vy sama ste vraj spirituály začali objavovať pomerne nedávno, asi pred troma rokmi – akú rolu v tom hralo hľadanie vašich rodinných koreňov?

Áno, do hĺbky a seriózne sa spirituálom venujem až posledné roky. Bola som v televíznej šou Who do you think you are, kde sme dávali dokopy môj rodostrom. Vďaka tomu hľadaniu predkov som sa naozaj dostala hlboko do podstaty repertoáru, ktorá vlastne bola soundtrackom k životu mojich predkov. Mojou úlohou bolo posúdiť ten soundtrack, a tak som mala výhovorku, prečo toľko počúvať spirituály. Spievala som tie piesne celé desaťročia, vyrastala som v baptistickom kostole, kde sa spievala skôr klasika – Amazing Grace či How great thou are boli pre mňa akýmsi všeobecným základom po celý život. Presnejšie by bolo povedať, že pred troma rokmi som našla piesne, ktoré vytvorili základ Piesní slobody. Vytypovali sme si 12 – 16 hitov a potom sme sa pustili do hĺbky.

Naozaj ste nevedeli takmer nič o svojich predkoch, kým vás nezavolali do tej genealogickej televíznej šou?

Nevedela som nič! Jednoducho som robila iné veci.

Ako je to možné?

V Kanade každý odniekiaľ pochádza. Kanada tak vznikla, je to mladá krajina, oficiálne existujeme ešte len 150 rokov. Samozrejme, prví obyvatelia tu žili dávno predtým, ale Kanada ako moderný štát je krajinou imigrantov. Netušila som, že moja rodina má vystopovateľné korene až do roku 1700, čo je na kanadské pomery naozaj dlhý čas. Som piata generácia, ktorá žije na východe Kanady. Vždy som cítila silné puto k severoamerickým provinciám, ale netušila som, že naša rodina tam žije tak dlho. Ale nič to pre mňa nezmenilo. So svojimi rodičmi sa vídam stále, ale o históriu som sa hlbšie nezaujímala. Vždy som bola ponorená hlavne do klasickej hudby.

Ako ste sa dostali do tej šou? Niekto vám zavolal?

Áno, zavolali a ja som povedala áno. Hovorím áno na všetko.

Prekvapilo vás zistenie, že vaši predkovia boli potomkami otrokov z Kamerunu, ktorých predali do Ameriky?

Podľa vzorky DNA sa podarilo vypátrať africký kmeň, z ktorého pochádzali moji predkovia. Bol to kmeň Bassa hovoriaci rečou bantu, známy svojimi hudobnými tradíciami. A ja som zajačala: Čo? Kamerun? To bola tá najlepšia časť. Keď som potom pricestovala do Kamerunu, starešinovia kmeňa ma vítali, akoby som prichádzala domov. Ako sestru, ktorú im ukradli z vlasti a ktorá sa práve vrátila. Bol to pre mňa silný zážitok. Cítila som sa tam veľmi dobre, hoci som v Kamerune nikdy predtým nebola.

Foto: JOCHEN QUEST

Measha Measha ako Giulietta v Hoffmanových poviedkach v Saskej štátnej opere v Drážďanoch.

Cítili ste sa v Kamerune ako doma?

Nie, som predsa z kanadského New Brunswicku. Nie že by som prišla do Kamerunu a jasala, že sa teraz stanem Kamerunčankou. Je to pre mňa ďaleko, ale zároveň viem, že vždy budem mať domov. Že keby som z akéhokoľvek dôvodu mala prísť do Kamerunu, privítajú ma tam ako rodina. Cítiť to je čosi neuveriteľné.

Čo ste vedeli o Kamerune, kým ste tam prišli?

Bola som v poltucte iných afrických krajín, ale nikdy v Kamerune. Tušila som, aký región môžem asi očakávať. No až keď som tam prišla, dozvedela som sa viac o kmeni Bassa, pripravili pre mňa ceremóniu, vysvetlili mi, ako odtiaľ mnohých ľudí vzali do otroctva. Viem, aký význam pre každého má poznať svoju históriu. Nikdy v živote by som sa nenazdala, že trvá len päť generácií vzdialiť sa od krajiny svojich predkov. Keď o tom premýšľate, bola to obrovská neprávosť, čo sa mojim predkom stala. Je zázrak, že dnes sa môžem pohybovať po svete slobodne. Som čierna, žena a ešte aj single – a môžem ísť kamkoľvek chcem, zázrak, nie? Som vďačná za to, že som sa narodila v tejto dobe. Že môžem dosiahnuť, čo len chcem.

Tvrdíte, že vďaka spirituálom je z vás lepšia muzikantka. Prečo?

Spirituály sa celkom prirodzene začlenili do môjho klasického repertoáru. Niekedy sa spirituálmi rozospievam a uvedomujem, že mi dávajú slobodu aj v technike. Nech ma čaká akokoľvek hrozivo náročný operný kus, tá sila spirituálov spôsobí, že sa mi spieva ľahšie. Takže tým zo mňa robia lepšiu muzikantku.

Na webstránke venovanej spirituálom Songs of Freedom sa píše o tajných kódoch a posolstvách zašifrovaných do piesní otrokov. Bol to aj pre vás objav? Tušili ste, že v textoch sú návody, ako utiecť na slobodu?

Vedela som, že mnohé komunity majú svoju tajnú reč, čosi ako slang komunity, také niečo majú aj klasickí hudobníci. Ale toto bolo čosi oveľa hlbšie. Jediná oblasť života, kde otroci mohli slobodne prejaviť svoju vieru, bolo spievať piesne v reči, ktorej rozumejú len oni. Napríklad Crossing the river Jordan alebo Go down Moses, Swing low, sweet chariot – všetky hovorili o cestách na slobodu. Hovorili o spáse a osobnej viere, o tom, že v tomto živote možno nie ste slobodní, ale na večnosti budú raz slobodní muži a ženy. Ak ste kresťanom, nezáleží na tom, čo sa deje vo vašom živote, nič vás nemôže zotročiť, lebo raz budete slobodní. Platí to stále, pretože vždy sa nájde niekto, koho možno utláčať – ale tým sa sami ocitáme v zajatí pred prosperitou a mierom, sami sa limitujeme. Spirituály sú umeleckou formou, ktorá dáva hlas utláčaným.

Kedy sa vy osobne cítite najviac slobodná?

Och, ťažká otázka. Viete, materstvo je ťažké, deti veľa plačú, budia vás – ale vychovávať syna je naozaj radosť. A tie najkrajšie veci sú často tie najzložitejšie. Čakala som dvojčatá, o ktoré som počas tehotenstva prišla – modlila som sa, no zomreli. Ako ich mama som však cítila niečo naozaj oslobodzujúce, vedela som, že aspoň dve veci som urobila správne. Modlila som sa, aby som s nimi mala viac času, veď to bol len začiatok našej spoločnej cesty. Teraz už viem, čo to znamená, byť rodičom. Deti sú výsledkom všetkých vašich snáh, čo do nich vložíte, to sa vám vráti. To som nevedela, kým som sa stala matkou.

Vráťme sa ešte k hudbe. Akoby vám žiadna hudobná forma nebola cudzia – spievate operu, spirituály, džez. Existuje vôbec nejaký hudobný žáner, ktorý nemáte rada? Čo taký rap?

Keď som bola mladšia, bola som vyberavejšia. Dnes počúvam všetko, čo je naspievané dobre. Dnes ak vidím, že niekto má veľké nasadenie, či spieva klasiku, alebo country, zaujme ma to. A možno takto reaguje aj moje publikum, keď mením žáner. Dokážem počúvať čokoľvek aspoň desať minút, no dobre, päť minút. Dám každému šancu päť minút, aby sa ukázalo, či za niečo stojí, alebo nie.

Vo vašom životopise máte uvedenú aj rolu Emílie Marty v Janáčkovej opere Vec Makropulos. Spievate česky či anglicky?

Česky! Samozrejme, veď v angličtine by to asi nemalo zmysel. Bolo to veľa práce a som šťastná, že som to zvládla. Ovládať cudzie jazyky je súčasť práce operného speváka. Som dobrá na jazyky, vďakabohu. Bolo by fakt hlúpe byť opernou speváčkou a nemať talent na jazyky.

Koľko jazykov teda ovládate?

Poriadne tri, ale spievam v siedmich. Pokiaľ ide o češtinu, potrebovala som vedieť, že rozumiem tomu, čo spievam. Podobne ako publikum. Keď tomu rozumiem ja, budete tomu rozumieť aj vy poslucháči.

V jednom rozhovore ste povedali, že máte kapacitu pre extrémy – čo bol zatiaľ váš najväčší extrém? V hudbe alebo v živote?

Kapacitu na extrémy teda mám. Mne sa v živote stalo niekoľko extrémov. Som rada, že viem, ako ďaleko ísť, aj čo sa týka hĺbky a hlasitosti. Najlepšie v živote sú extrémy, tie nikto nechce. Tie so mnou zažili aj moji spolupracovníci, moji agenti, moji rodičia – extrémy mi umožňujú žiť s najvyššou kapacitou. Zdá sa, že na pódiu stojím len ja, ale nie je to tak – je veľa ľudí, ktorí stoja za mojím úspechom. A najmenej, čo môžem urobiť, je žiť svoj život slobodne a mať čo najviac nadšenia. Nechcem ničiť prácu iných.

Foto: ARCHÍV MEASHE BRUEGGERGOSMAN

Annie Lennox, Measha Brueggergosman So svojím hudobným idolom Annie Lennox.

Spievali ste pre najväčšie svetové osobnosti – cítite sa inak, keď spievate pre Alžbetu II., Nelsona Mandelu či úplne bežné publikum?

Vlastne nie. Uvedomujem si, že niečo je prestížna záležitosť, ale spievam asi s rovnakým nasadením, či už je to v mojom domovskom kostole alebo vo Westminsterskom opátstve. V oboch prípadoch musím podať dobrý výkon. Nemôžem spievať dobre len vtedy, keď vidím v obecenstve niekoho dôležitého. Musím spievať pre dušu, hoci jednotlivé duše môžu byť odlišné. Ten kontext je väčší ako ja.

Zaujala ma informácia, že svoje svadobné šaty ste si obliekli dvakrát. Na svadbe ste si vraj prisahali, že druhýkrát ich budete mať oblečené, keď budete debutovať v Carnegie Hall. A naozaj sa vám to päť rokov po svadbe podarilo. Ako ste prišli na ten nápad so šatami?

Keď som sa vydávala, bol to začiatok nového života. Dostať sa do Carnegie Hall dalo veľa práce. Tie šaty boli symbolom, že vstupujem do novej úrovne, ktorej pripisujem veľký význam. Nikdy som si nepomyslela, že sa vydám, ale vždy som vedela, že raz budem spievať v Carnegie Hall.

Ste vraj nadšenkyňa jogy a snažíte sa cvičiť všade, kde sa nachádzate. Stihnete to aj v Bratislave?

Ó áno, vždy si hľadám jogové štúdiá. Dva dni by som si chcela ponechať na objavovanie Bratislavy a jogové štúdiá sú skvelé miesta, kde možno začať. Jogíni sú veľmi milí ľudia, môžete sa ich opýtať, čo zaujímavé si pozrieť, kde si dať dobrú kávu. Často sa spoľahnem na odporúčania z jogových štúdií. Keď cestujem bez detí, užívam si všetko, čo sa len dá. V Bratislave ostanem asi päť dní, už sa na to teším.

Measha Brueggergosman

Foto: HIEP VU

Measha Brueggergosman Sopranistka Measha Brueggergosman.

Narodila sa ako Measha Gosman 28. júna 1977 v kanadskom Frederictone (priezvisko si zmenila na Brueggergosman po sobáši so Švajčiarom Markusom Brueggerom). Ako dieťa spievala v kostole vo Frederictone, študovala na bostonskom konzervatóriu, na University of Toronto a Robert Schumann Hochschule v nemeckom Düsseldorfe. Sopranistka Measha Brueggergosman patrí k svetovej opernej špičke, okrem opery sa však špecializuje najmä na oblasť piesňového repertoáru. Vo svojej rodnej Kanade je považovaná za ambasádorku klasickej hudby, ktorá narúša stereotypy opernej divy vo všetkých smeroch. Jej prvá nahrávka pre Deutsche Grammophone Surprise s piesňami W. Bolcoma, A. Schoenberga a E. Satieho je považovaná za jeden z najvýraznejších debutov. Ďalšia nahrávka, Night and Dreams, získala hneď niekoľko významných ocenení a za nahrávku Wagnerových Wesendonck Lieder v sprievode The Cleveland Orchestra pod taktovkou Franza Welsera-Mösta bola nominovaná na cenu Grammy. Ako sólistka spolupracovala aj na nahrávke diela Williama Bolcoma Songs of Innocence and Experience, ktorá v roku 2005 získala hneď tri ocenenia Grammy, aj v kategórii „Najlepší klasický album“. Measha Brueggergosman spolupracovala s Boston Symphony Orchestra, New York Philharmonic Orchestra, Cleveland Orchestra, San Francisco Symphony Orchestra, London Symphony Orchestra atď., a pod taktovkou takých dirigentských osobností ako D. Barenboim, sir A. Davis, G. Dudamel, D. Harding či F. Welser-Möst. V Bratislave vystúpi v piatok 25. augusta v novej budove SND a uvedie Wagnerove Wesendonck Lieder v sprievode Orchestra Viva Musica! a v druhej polovici výber zo spirituálov v úprave pre symfonický orchester zo svojho najnovšieho albumu Songs of Freedom.