Scéna veľkej sály bratislavského Istropolisu pôsobila komorným dojmom. Okrem potrebného vybavenia kapely stál na pódiu len stolík a barová stolička určená pre speváčku. Aj keď sa neskôr stolík rýchlo zaplnil kvetmi, barová stolička väčšinou zívala prázdnotou. Vyjadriť sa pohybom je totiž pre Martu Kubišovú rovnako prirodzené, ako vyjadriť sa spevom. Pohybom akoby tiež sprevádzala svoju kapelu – orchester Petra Maláska. Jeho členovia vpochodovali na scénu ako prví, speváčka sa objavila po prvých tónoch následne za nimi, aby sa mohli spojiť v úvodnej piesni Někde musí být.
„Dobrý večer, Bratislava. Som rada, že môžem pár hodín pobudnúť medzi vami,“ prehodila po piesni Kubišová pár slov k vypredanému hľadisku. „Chcela by som dodať, že všetky recitály, ktoré som kedy spievala, mi dával dokopy Petr Malásek. Ten dnešný takisto. (…) Petr mi vravel, Marto, nedá sa nič robiť, tie staré obspievané a opočúvané piesne tam jednoducho musia byť,“ poznamenala a publikum sa spokojne pousmialo. O známe pesničky nebola núdza, skladby ako Cesta, Lampa, Ring-o-ding či Depeše nasledovali radom svižne za sebou.
Kubišovej decentný a šarmantný prejav v kombinácii s poloprítmím miestami pripomínal kabaretné vystúpenie. Ako by si Marta Kubišová so sebou všade vozila aj kúsok domovského divadla, kde dlhé roky pravidelne vystupovala. „Tento rok v marci to bolo už 20 rokov, čom som s Petrom Maláskom po prvý raz vkročila do divadla Ungelt,“ zaspomínala si speváčka a následne odspievala jednu z prvých piesní, ktoré tam pre ňu napísali – Nechci být ta druhá. Na scéne divadla stretla aj svoju obľúbenkyňu Anetu Langerovú, ktorá prijala pozvanie na turné. Čisté, no hutné pesničkárstvo mladej českej speváčky dostalo priestor až v troch samostatných skladbách a divákov presvedčilo o tom, že voľba hosťa nemohla padnúť vhodnejším smerom.
Na koncerte nechýbali ani cover verzie z posledného albumu Marty Kubišovej Soul. Zaspievala si aj pieseň Odvěká žena, ktorá v origináli znie v podaní Arethy Franklinovej. Tá si tento rok takisto zaumienila, že končí s koncertovaním. Sériu prevzatých piesní, a rovnako celý koncert, mala ukončiť skladba Hej, Jude (pôvodne od Beatles), no diváci veľmi dobre predpokladali, že skutočný koniec príde s celkom inou piesňou. Modlitba pro Martu už tradične uzatvára vystúpenia Marty Kubišovej a aj tentoraz ju celá sála absolvovala postojačky.
Aj keď Marta Kubišová zrejme nechcela robiť zo svojho rozlúčkového turné žiadnu vedu – základom bolo odohrať ho so cťou – nadšená reakcia publika a neutíchajúci potlesk ju očividne dojali. „V Bratislave blaze,“ vyhŕkla so širokým úsmevom. Pri podobných koncertoch platí jednoduché pravidlo, občas sa môže stať, že interpret, ktorý prišiel ľudí naposledy obdarovať svojou hudbou, sám odchádza obdarovaný. Marta Kubišová takéto šťastie mala.
