BHS: Festivalová delikatesa z Pobaltska

Nie je veľa umelcov, ktorí si môžu pokojne svoje meno vložiť priamo do názvu hudobného telesa.

14.10.2017 09:00
debata

Fenomenálny lotyšský huslista Gidon Kremer, čerstvý sedemdesiatnik, založil komorný orchester Kremerata Baltica pred dvadsiatimi rokmi. Tvoria ho virtuózi z troch pobaltských krajín a úspešne brázdia po svetových kultúrnych metropolách.

Ich štvrtkové hosťovanie na Bratislavských hudobných slávnostiach bolo delikátnym holdom muzicírovaniu. Hodnotný program rámcoval Béla Bartók svojím Divertimentom pre sláčikový orchester a Dmitrij Šostakovič Sinfoniettou c mol pre sláčikový orchester a tympany vo verzii Abrama Staseviča. Už v úvodnom čísle súbor preukázal schopnosť čarovať so zvukom. V hladiacom éterickom pianissime, z ktorého sa rozvinula celá škála dynamických odtieňov, v priehľadnosti a farebnej ušľachtilosti tónu sa zrkadlili mnohotvárne vrstvy Bartókovej partitúry, ktorou sa lúčil pred emigráciou do Ameriky.

Lucas Debargue a Kremerata Baltica boli... Foto: ALEXANDER TRIZULAK
Lucas Debargue a Kremerata Baltica Lucas Debargue a Kremerata Baltica boli festivalovou lahôdkou.

Šostakovičov opus vzišiel z pôvodného kvarteta a po úprave Rudolfa Baršaia nasledovala alternatíva z pera Abrama Staseviča. Tá popri sláčikoch zapája do nápadmi hýriaceho diela nevtieravo aj tympany. Hra hosťujúceho ansámblu opäť uchvátila rovnako v detailoch (transparentný, technicky bezchybný zvuk, dych zatajujúce pianissimá, absolútna súhra nástrojov), ako aj vo výstavbe celku opusu, venovaného obetiam vojny a fašizmu. Kremerata Baltica má v génoch vyjadrovať sa hudbou k pálčivým témam a učinila tak nedávno aj v prípade dodržiavania ľudských práv v Rusku.

V dvoch koncertoch pre klavír a orchester, Haydnovom D durovom a Mozartovom C durovom, sme spoznali mimoriadne talentovaného dvadsaťsedemročného francúzskeho klaviristu Lucasa Debarguea. Jeho hra je technicky brilantná, štýlovo výsostne klasicistická, bez vnášania romantizujúcich emócií. Poňatie nesmeruje ku krajnostiam v dynamike, je azda navonok strohejšie, no ušľachtilé a výrazovo zvnútornené.

Kremerata Baltica sa prezentovala krásnym, plastickým zvukom „viedenského“ razenia a harmónia so sólistom až provokovala ku kacírskej myšlienke, že dirigent by tu bol vlastne zbytočný. Aj keď Gidon Kremer v Bratislave nevystúpil, teleso zaštítené jeho menom zanechalo silný dojem.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #BHS 2017