„Všetci sa zoznámia až keď hráme naživo. Je to veľmi hromadné. Ak by všetci z Gorillaz boli stále nažive, bola by to najneobyčajnejšia prezenčka individualít,“ žartoval v rozhovore pre magazín Rolling Stone.
Najviac hostí sa zmestilo práve na posledný, piaty album Humanz, ktorý vyšiel kapele v apríli. Gorillaz ho momentálne predstavuje na turné a v utorok vystúpi aj v pražskej O2 aréne.
Zbierať a harmonizovať
Na niektorých skladbách pracoval Albarn s hosťujúcimi umelcami dokonca na diaľku cez internet, niektoré napísal ležiac zakuklený pod dekou, iné priamo v teréne. Inšpirovaný počúvaním hudby na koncertoch zaznamenával si melódie, vlastné vokály, ale aj industriálne ruchy mesta na iPad, aby ich potom v štúdiu spracoval a pustil osloveným umelcom. Tí si nahrávky vypočuli a podľa vlastného vkusu usúdili, ktorá poloha by im sadla najlepšie.
Do štvorice ikonických kreslených bytostí, ktorých autorom je Albarnov priateľ, výtvarník Jamie Hewlett, sa tak už od roku 1998 prevteľuje okrem Damona Albarna alias 2D kvantum rôznorodých hudobníkov.
Poznávacím znamením Gorillaz je však práve Damonov zastretý, lenivý vokál hraničiaci s recitáciou. Dnes je rovnako ikonický ako animovaná identita najväčšej a najprepracovanejšej imaginárnej kapely na svete. Hewlett dopĺňa virtuálny svet klipmi, videohrami a internetovou platformou Kong Studios, kde muzikálne príšerky svoje príbehy žijú.
Nikomu nerozkazuje
„Nehovorím ľuďom, čo majú robiť. Nechám ich počúvať kvantá odlišných skladieb, aby si vybrali tú svoju. Nikdy nedostanete od ľudí maximum, keď im nariadite, čo majú alebo nemajú robiť,“ povedal v rozhovore pre Rolling Stone.
Damon Albarn pracoval na albume šesť rokov a Humanz zaplavili hudobníci ako Anthony Hamilton v soulovej Carnival, hiphopové trio De la Soul si „uletelo“ na dada nálade v skladbe Momentz, v Out Of Body sa strieda jemný vokál Kilo Kish so šepotom rapera Zebra Katz a v rokovej We Got The Power si Albarn zaspieval s expresívnou Jehnny Bethovou, líderkou kapely Savages. So zachrípnutou Jamajčankou Grace Jonesovou si jeho pohmkávanie sedí v piesni Charger a v Hallelujah Money si strihol duet s Benjaminom Clementineom.
Zmyslom každej skladby bolo podľa hudobníka stelesniť naraz radosť, bolesť a naliehavosť. „Pri tvorbe používame temné fantázie, sú kľúčové pri predstavách o tom, čo sa deje v tomto meste, v New Yorku, v blízkej budúcnosti, to, ako sa otáča svet vo svojej vlastnej hlave.“ Albarn vytvára vlastný, špecifický hudobný vesmír s jasným konceptom a virtuálne štúdio zaľudňuje rôznorodými individualitami. Poslucháč však zakaždým vstupuje do jeho sólového projektu.
„Albarnove vágne myšlienky o sociálnej pasivite a dystopická atmosféra sú takmer rovnaké dnes, ako keď kapela vydala prvý album a pravdepodobne budú navodzovať rovnaký pocit aj v roku 2028,“ píše recenzent hudobného portálu Pitchfork.
Skladby nezaťažil konkretizovaním, a predsa odkazuje na aktuálnu spoločnosť. Politický podtext je evidentný, naráža na vládu súčasného amerického prezidenta či brexit, svoje dojmy však formuluje nadčasovo univerzálne. Damon Albarn zostáva na hranici fiktívneho a reálneho sveta, presne tam, kde prebýva aj jeho kapela Gorillaz, s každým albumom iná a zároveň okamžite identifikovateľná.
