Nahnevaný trubadúr, ktorý sa nebojí temnoty

26.11.2017 09:00
Roger Waters
Roger Waters je majstrom hudobného tlaku. Autor: ,

Naliehavý hlas s neúnavnou potrebou osloviť poslucháča. Roger Waters patrí do vzácnej kategórie hudobníkov s názorom.

Sedemdesiatšty­riročný skladateľ a textár nikdy nekalkuloval s vlastným potenciálom. Pink Floyd a sólová tvorba. Tak Watersovu tvorbu delia fanúšikovia aj odborná kritika. Rozdiel medzi "kapelovým“ a sólovým výrazom možno nie je vo Watersovom prípade taký evidentný. Deliacou čiarou medzi minulosťou v jednej z najslávnejších skupín všetkých čias a vlastnou cestou je bezpochyby práca s obsahom. Na Watersovu najnovšiu nahrávku Is This The Life We Really Want? sme museli čakať dlhých dvadsaťpäť rokov. A to z jednoduchého dôvodu. Nekompromisný hudobný bojovník na ňu potreboval čas.

Majster hudobného tlaku

Znie to ako klišé z reklamného textu. Muzikant po sedemdesiatke hľadá naliehavú ústrednú tému svojej najnovšej nahrávky. Roger Waters však nie je populárny zabávač zo štylizovaného plagátu. Nahnevaný trubadúr, ktorý sa nebojí temnoty. Na svojich sólových nahrávkach išiel často za hranicu únosnosti. Sugestívne počúvanie. To je tromf britskej legendy. Jeho obdivovatelia aj zorientovaní kritici vedia, že tvorba Rogera Watersa nikdy nebude kulisou k pokojnému večeru. Novinka Is This The Life We Really Want? nie je výnimkou. "Je toto život, ktorý sme naozaj chceli?“ pýta sa sedemdesiatnik vo výbornej forme.

Takmer hodinová nahrávka drží pokope ako dobre vymyslený stroj na silné príbehy. Medzi dvanástkou skladieb nenájdete priestor na nepozorné počúvanie. Waters je majstrom hudobného tlaku. Od tichých spevov a sugestívneho recitovania až po nezameniteľné výkriky. Žiadne unavené pesničky s vyšperkovanou postprodukciou. Stará škola neuznáva skratky.

Naliehavé skladby s presahom

Nigel Godrich a Jonathan Wilson. Dve dôležité mená piatej štúdiovej nahrávky Rogera Watersa. Prvý menovaný má za sebou produkciou albumov Radiohead, Paula McCartneyho alebo Becka. Ten druhy patrí k najväčším gitarovým a aranžérskym talentom svojej generácie. Oboch spája tridsaťročná veková priepasť s ich geniálnym spolupracovníkom. Z novinky Is This The Life We Really Want? to však absolútne necítiť. Hudba je nadgeneračným jazykom. Dôležitá je sila piesní. Rafinované mediálne kampane prenechal anglický hudobník ambicióznejším kolegom. Utečenecká kríza, stupňovanie politickej agresie, ťaživé spomienky aj špecifická melanchólia. Roger Waters neuberá na naliehavosti. Pri prvom počúvaní sa preto môže poslucháč cítiť zavalený impozantným množstvom metafor a odkazov na politické dianie. Práca s autentickými zvukmi posúva Is This The Life We Really Want? do roviny hudobného divadla. Na to sú však jeho fanúšikovia zvyknutí už od čias pôsobenia v Pink Floyd.

Spojenie s Nigelom Godrichom a Jonathanom Wilsonom neprinieslo žiadnu veľkú revolúciu. Spevácky výraz, poetika textov, spektrum použitých nástrojov. Všetko znie ako v minulom storočí, napriek tomu odlišne. Roger Waters zostáva sám sebou, no jeho publikum počúva inak. Dramatické spoločenské zmeny uplynulého desaťročia ako dôležité motívy dvanástich nových piesní. The Last Refugee, Picture That, Wait For Her a zdrvujúco krehká Part of me Died. Vrcholové momenty novinky Is This The Life We Really Want? zostávajú v poslucháčovi ešte dlho po jej doznení. Veľké príbehy s veľkým zvukom. Silný hlas britskej hudby sa nevracia do prvej ligy hudobných trubadúrov. Nikdy z nej totiž neodišiel, iba čakal na správnu chvíľu na svoj ďalší triumf.

Hodnotenie Pravdy

  • 4 hviezdičky z 5
  • Roger Waters: Is This The Life We Really Want?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Roger Waters
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk