Pri príležitosti svojho 70. výročia pripravil umelecký súbor Lúčnica jedinečné a technicky výpravné predstavenie s veľkoplošnou projekciou archívnych materiálov, s vyše stovkou účinkujúcich a so špeciálnymi hosťami. Program vzdáva hold všetkým lúčničiarom, no najmä človeku a umelcovi, ktorý stál na čele Lúčnice nepretržite od roku 1949 do roku 2017 ako jej umelecký vedúci a hlavný choreograf. Aj keď ide o prvé oslavy, na ktorých sa Štefan Nosáľ už nezúčastní, podľa generálneho riaditeľa Lúčnice Mariána Turnera sa oslavy rozhodne nebudú niesť v smútočnej atmosfére.
„Program k výročiu Lúčnice sme pripravovali ešte so Štefanom Nosáľom, predsa len sme vedeli, že sedemdesiatka sa blíži. Dlho sme na umeleckých radách debatovali o tom, čo by tam nemalo chýbať. Keď som sa s ním potom lúčil v Slovenskom národnom divadle, povedal som, že aj keď je tá chvíľa smutná, rozhodne nie je tragická. Nádherne naplnený život 90-ročného človeka, ktorý toľko odovzdal, je skôr hodný obdivu. Nechceme preto smútiť. Chceme si na neho spomenúť, no zároveň osláviť fenomén, akým je Lúčnica. Z úcty k nemu sme preto na oslavy výročia zaradili program, na ktorom sa posledný raz aktívne podieľal ako choreograf. Ide o program k jeho 90. narodeninám, ktoré oslávil 20. januára 2017. Odznel v Slovenskom národnom divadle, kde sme ho hrali v trošku menšej zostave. Publikum tvorili najmä pozvaní hostia, teraz ho po prvý raz predvedieme verejne,“ približuje Turner, podľa ktorého sú do programu zahrnuté všetky zložky súboru, okrem iných aj veľký tanečný súbor, orchester či spevácky zbor.
V Lúčnici sa za sedem dekád vystriedalo takmer dva a pol tisíca členov. Súbor počas tohto obdobia prešiel dlhú cestu, ktorá križovala nielen slovenské mestá a obce, ale aj svetové pódiá najväčších divadiel a operných scén. Vďaka profesionálnej kvalite a nasadeniu dokázali lúčničiari prezentovať slovenský folklór v štylizovanej javiskovej podobe vo vyše 60 štátoch celého sveta, kde ich umelecké výkony videli a počuli milióny divákov. „Slovenský tanečný súbor z Bratislavy je absolútna prvá trieda. Mladí tanečníci iskria skvelou technikou v ohromujúcom repertoári, ktorý verne zachytáva prekvapivo rozmanité zdroje. Veľkým darom umeleckého vedúceho a choreografa Štefana Nosáľa je schopnosť vytvoriť tance s vysokým umeleckým nábojom, pričom však zachováva ich originalitu,“ napísala v roku 1994 nadšená kritička Anna Kisselgoffová v The New York Times po newyorskom vystúpení Lúčnice.
Jednu z najvýraznejších úloh v jej histórii zohral práve Štefan Nosáľ. Podľa Mariána Turnera po jeho odchode čaká Lúčnicu nová etapa, zároveň však postavená na odkaze, ktorý po sebe zanechal: „Až po rozlúčke v divadle som si uvedomil, že sa začína obdobie ,po‘. Legendu kultúry už síce ďalšie generácie lúčničiarov nebudú môcť poznať z priamej skúsenosti, ale stále je živá. Je živá vo svojej tvorbe, vo svojich vyjadreniach, myšlienkach… Vnímam to ako prevzatú štafetu a vzácnosť, ale aj ako zodpovednosť, aby jeho dielo ďalej fungovalo. Nie je dňa, kedy by som si na profesora Nosáľa nespomenul. Sám seba sa pritom vždy pýtam: Čo by asi povedal? Ako by zareagoval? Odpoveďou mi je jeho život. Vychádzal zo slovenskej kultúry a robil to úprimne, poctivo a profesionálne. Aj keď určite prídu noví tvorcovia s vlastným umeleckým pohľadom, toto by sme nikdy nemali stratiť.“
