Foto: David Sedlecký/CC-BY-SA-4.0
Jiří Černý je neoddeliteľnou súčasťou československej hudobnej scény. Aj keď ho verejnosť považuje skôr za znalca populárnej hudby, jeho prvým hudobným článkom z roku 1956 bola recenzia inscenácie opery Carmen v Smetanovom divadle (dnes Štátna opera v Prahe). Pri opere, ku ktorej ho priviedla mama, sa zvykol odreagovať od štúdia na stavebnej priemyslovke. Černý nemá hudobné vzdelanie, nehrá tiež na žiaden hudobný nástroj. Ako zvykne vtipkovať, jediným nástrojom, na ktorom dokáže hrať, je gramofón.
Boli to práve vysoké nároky na kvalitu svojej práce, ktorého z neho vytvorili jeden z najrešpektovanejších hlasov na scéne. Okrem písanej publicistiky sa venoval aj zostavovaniu antológií či novej forme publicistiky – tzv. antidiskotékam, kde sa debatovalo o hudbe. Ich pokračovateľom je práve Ro( c )kovanie, s ktorým sa predstaví aj v Bratislave.
Aj keď Černý počas svojej dlhoročnej kariéry nadviazal priateľstvá s mnohými hudobníkmi, nikdy nedopustil, aby sa citové väzby premietli do jeho práce. „Snažil som sa obstáť pred svojím svedomím. Chcel som, aby nebolo poznať, či sa s niekým poznám. Možno s výnimkou Jiřího Šlitra, Jiřího Suchého a Hany Hegerovej som si so všetkými tykal, ale aj tak to v mojich článkoch nebolo vidieť a mnoho z nich ma nemalo rado,“ spomínal pred dvoma rokmi hudobný kritik pre agentúru ČTK. Bolo to v čase, keď oslávil okrúhle osemdesiatiny, jeho nabitý program však aj dnes naznačuje, že poľaviť stále neplánuje. „Čaká ma veľa práce, ktorú mám omnoho radšej ako spomínanie na to, čo bolo,“ dodal pre ČTK.
Napriek vysokému veku, 25. februára oslávil 82. narodeniny, stále publikuje články a recenzie, vystupuje v rozhlase či televízii, je autorom mnohých kníh a so svojimi programami cestuje po celej krajine. „Ľudia si asi potrebujú overovať svoje gusto, zrejme chcú, aby im hudbu niekto predhrýzol,“ odpovedal nedávno Černý pre Aktuálně.cz na otázku, prečo sú jeho hudobné programy stále také populárne. „Nechce sa im počúvať každý mesiac 60 nových cédečiek, je však na nich, či mi budú veriť, alebo nie.“
