„V začiatkoch som často ,žúrovalʻ… párty bola každú noc,“ priznal producent v roku 2013 pre britský The Guardian, „uvedomil som si však, že moje telo a myseľ to už viac nezvládnu.“ Na hudobnej scéne sa Avicii, vlastným menom Tim Bergling, pohyboval od roku 2006 a počas svojej kariéry odohral 813 živých vystúpení. Mnohé z nich sa konali aj v mekke tanečnej klubovej scény – na ostrove Ibiza. „Párty môžu byť úžasné, no na miestach ako Ibiza je príliš jednoduché sa k nim pripútať. Stanete a osamelým a dostanete pocit úzkosti. Je to toxické,“ priznal vlani v septembri magazínu Rolling Stone.
Rodák zo Štokholmu v správnom čase naskočil na silnú vlnu elektronickej tanečnej hudby, tzv. EDM. S hitmi ako Wake Me Up!, Hey Brother, Levels, Seek Bromance či Waiting For Love si získal celosvetovú popularitu a milióny fanúšikov. Spolupracoval s hviezdami ako Madonna, Robbie Williams, David Guetta a na konte má množstvo hudobných ocenení. V roku 2012 sa stal prvým dídžejom, ktorý vystúpil v newyorskej Radio City Music Hall, o štyri roky neskôr ho zase magazín Forbes zaradil do zoznamu najsľubnejších mladých Európanov. Práve s dosiahnutými úspechmi a neúprosným tempom práce sa však zvyšoval aj tlak, ktorý sa prejavil aj vo forme zdravotných problémov či depresií. Aj preto sa Avicii v roku 2016 odhodlal na zásadné rozhodnutie – skoncovať so živými vystúpeniami.
„Moje životné voľby a kariéra nikdy neboli hnané materializmom, aj keď som za všetky možnosti a komfort, ktoré mi sláva priniesla, veľmi vďačný,“ napísal vtedy v emotívnom otvorenom liste venovanom fanúšikom. „Viem, aké šťastie mám, keď môžem cestovať po celom svete a vystupovať, ale na život skutočnej osoby skrytej za umelcom mi zostáva príliš málo času,“ dodal Avicii s tým, že hudbe sa bude venovať aj naďalej. Posledný koncert odohral v auguste 2016 na Ibize.
Už o pár mesiacov neskôr hudobník priznal magazínu Billboard, že sa cíti spokojnejší a šťastnejší. Ďalšie slová fanúšikom adresoval na svojej stránke v roku 2017: „Minulý rok som sa vzdal živých vystúpení a mnoho z vás si myslelo, že je po všetkom. Ale koniec živých šou nikdy neznamenalo koniec Aviciiho ani mojej hudby. Naopak, vrátil som sa na miesto, kde to všetko dáva zmysel – do štúdia.“ Znepokojujúco však pôsobila odpoveď pre magazín Rolling Stone, keď ho v septembri spýtali, či nachádza nejaké radosti aj mimo živých vystúpení: „Nie, nie tie ozajstné. Stále sa cítim traumatizovaný. Ale som si istý, že ich nájdem. Znova som začal byť schopný počúvať hudbu a trošku radosti sa mi vracia.“
Napriek tragickému osudu by Aviciiho život rozhodne nemal zostať len odstrašujúcim príkladom. Ako pre denník The Guardian pripomenula publicistka Katie Bainová, jeho piesne sa stali hymnou pre množstvo mileniálov, ktorí sa združovali a hľadali únik na obrovských festivaloch a stali sa tak súčasťou neúnavnej elektronickej hudobnej scény nultej dekády: „Aviciiho hudba bola mimoriadne obľúbená medzi generáciou dospievajúcou po septembri 2001, v ére večnej vojny a ekonomickej nestability. Pokým grunge a hiphop boli drsným a rozhnevaným volaním pre predchádzajúce generácie, EDM týmto deťom poskytla radosť z osláv a jednoty, ktoré im novinové titulky nedali. Bola to kolektívna katarzia a Avicii bol svojho času tým najväčším umelcom, ktorý ju v ľuďoch vzbudzoval. Bol apolitický, fungoval v spoločenskej bubline šampanského a konfiet a jeho hudba bola zvukovým antidepresívnom pre poslucháčov na celom svete.“