Keď sa povie jeho meno, väčšina ľudí si spomenie na tragický príbeh lásky s nesmrteľnými piesňami America, Maria, Tonight, I Feel Pretty či Somewhere. Aj preto patrí k najznámejším hudobným skladateľom minulého storočia. Bol však i výborným klaviristom, dirigentom a politickým aktivistom. Hoci mal talent, k hudbe sa dostal pomerne neskoro. S hrou na klavíri začal, až keď mal desať rokov. Jeho rodičia – židovskí emigranti z cárskeho Ruska – dlhé roky dreli, kým si v USA zriadili obchod s kozmetickými potrebami. Jedinými muzikantmi, čo poznali, boli chudobní hráči klezmeru z rodnej Ukrajiny. Pre syna chceli preto čosi lepšie.
Leonardovi napokon pomohla náhoda, keď dostal piano od sesternice, ktorá ho nechcela. Až potom sa mu podarilo otca obmäkčiť. Nakoniec mu dovolil, aby vyštudoval hudbu na Harvardovej univerzite. Napriek ďalšiemu vzdelávaniu si však nevedel nájsť prácu. Živil sa tým, že v New Yorku hrával po kluboch a upravoval evergríny.
Foto: SITA/AP
Potom prišiel osudový zlom – stal sa asistentom šéfa Newyorskej filharmónie, a keď v novembri 1943 zaskočil za dirigenta, ktorý náhle ochorel, postaral sa o senzáciu – náročný koncert klasickej hudby zvládol bravúrne, hoci s orchestrom neabsolvoval ani jedinú skúšku. Odvtedy šlo všetko hladko – koncertoval, dirigoval, komponoval a v roku 1958 prevzal vedenie Newyorskej filharmónie. V oblasti žánrov bol všestranný. Jeho tvorba zahŕňa symfónie, suity, oratóriá, omše, komornú hudbu, balety, opery aj muzikály. Najslávnejší je West Side Story, ktorý začali hrať v roku 1957 na Broadwayi a o štyri roky neskôr sa dočkal sfilmovania. Bernstein sa však presadil aj v cudzine, ako prvý Američan v histórii dirigoval operu v milánskom divadle La Scala. Zaslúžil sa aj o popularizáciu klasickej hudby vďaka televíznej relácii, ktorú vysielali vo vyše 40 krajinách sveta.
S manželkou Feliciou mal tri deti a viedol navonok pokojný život, hoci pred svetom tajil svoju homosexualitu. Venoval sa charite, bojoval za mier i ľudské práva. Pre jeho ľavicové názory ho v 50. rokoch dokonca sledovala FBI a postihom sa vyhol iba tým, že sa dištancoval od komunizmu. Protestoval aj proti vojne vo Vietname a podporoval černochov v boji za ľudské práva. Pomoc pritom hľadal i v hudbe.
„Asi skutočne veril, že keby napísal správnu kombináciu nôt, mohol by odhaliť tajomstvo, ako zachrániť planétu,“ povedala o ňom dcéra Jamie. Idealistom zostal až do smrti v októbri 1990.
3× Leonard Bernstein
- Bol tuhým fajčiarom, aj keď trpel na astmu. Na koncertoch sa stávalo, že ho publikum počulo chrčať.
- V apríli 1962 šokoval divákov, keď oznámil, že nemôže niesť zodpovednosť za koncert, lebo nie je spokojný so sólistom v orchestri, ktorý mal dirigovať.
- Pôvodne sa volal Louis, ako si to želala jeho stará mama. Doma mu však vraveli Leonard, preto sa po smrti starej mamy premenoval.
