Pre Pravdu porozprával o otcovi, bratoch aj o tom, prečo fanúšikovia čakajú na jeho nový album od roku 2009.
Porovnávajú vás ľudia často s otcom? Prekáža vám to alebo to vnímate ako kompliment?
Je to požehnanie. Nič s tým nespravím. Je to prirodzené a nie je to niečo, nad čím by som sa nejako príliš zamýšľal. Hudba, ktorú robím, ide zo mňa prirodzene. Ak by som sa nad tým začal príliš zamýšľať, nebolo by to správne. Môže to totiž hraničiť s kalkulom. Dávam skôr dôraz na cit. Hudbu treba viac cítiť, než nad ňou premýšľať.
Keď som nedávno robil rozhovor s vaším nevlastným bratom Ziggym Marleym vravel, že súčasné reggae je menej spirituálne. Súhlasíte s ním? V akom stave je podľa vás reggae dnes?
Podám to asi trocha inak. Rozhodne si myslím, že dnes sa väčšina reggae hudobníkov ženie k popu. A ak sa začneme baviť o pope, spiritualita sa stráca, pretože už ide o reč peňazí. Všetci chcú ísť zrazu týmto smerom. A to podľa mňa nie je to dobré pre reggae. Reggae hudba má totiž už od počiatkov spirituálny základ, bola na tom vybudovaná. Takže určite tam tá zmena je. Ale sme tu stále aj my. A kým tu budeme, necháme oheň horieť.
S bratmi Damianom a Stephenom máte spoločný label Ghetto Youths, no tiež ste spolu nejaký čas koncertovali. Aký je najväčší rozdiel v tom, keď ste boli na pódiu s nimi a teraz pri sólovom koncertovaní?
Keď som bol s bratmi, všetko plynulo akosi rýchlejšie. Bolo to viacero hláv pokope. Premýšľali sme, ako robiť veci rýchlejšie a tiež lepšie. Koncertovanie spolu bolo určite zábavnejšie. Ale už to tak chodí, že každý má aj vlastné projekty. Hudba je vo všeobecnosti zábava. Ide o to, cítiť tie vibrácie.
Vo svete sa opäť radikálne rozdeľujú ľudia do skupín, nálady sú napäté, vznikajú konflikty, nenávisť.Nemáte pocit, že odkaz reggae hudobníkov je dnes čoraz viac potrebný?
To je presne to, o čom hovorí reggae hudba už roky, a preto vždy bola aj bude potrebná. Ten odkaz zostáva, menia sa len akordy, aranžmány, postupy, melódie. A, áno, stále mám pocit, že svet je tak trocha hore nohami, preto je reggae rozhodne aj dnes veľmi potrebné a jeho odkaz by mal mať väčší dosah.
Ako dieťa ste často cestovali medzi Anglickom a Jamajkou. Ovplyvnilo vás to nejako? Začali ste hudbu vnímať z inej perspektívy?
Nemyslím si, že ma to nejako ovplyvnilo. Možno len v zmysle vnímania zvuku, jeho odlišností. Teda šlo skôr o technické veci. Anglicko mi tiež dalo pravdepodobne väčší rozhľad v rámci žánrov. Inak je však v podstate jedno, kde som, pretože ten pocit, keď počujem nejakú hudbu, milujem rovnako. Či už hrá rock, džez, hip-hop, blues, klasická hudba.
Nový album ste naposledy vydali v roku 2009. Pracujete na nových nahrávkach?
Hudba je pre mňa život. Nie je to teda o tom, že zrazu spravím desať albumov, budem tlačiť na pílu, niekam sa hnať, lebo sa to odo mňa očakáva. Aj keď nás ľudia nevidia a nepočujú, stále tvoríme hudbu, nové veci. Nechceme sa ale nikam ponáhľať a nechávame si teda veľa času na to, aby sme vytvorili niečo poriadne, nechali to dozrieť. V októbri však vyjde po dlhom čase nový album, ktorý sa bude volať As I Am.
