Ako to už pri podujatiach pripomínajúcich životné jubileá býva, divákov v sále na úvod vítali archívne zábery zo začiatkov Lipovej kariéry. Mnohé postavy z čiernobielych obrázkov sa však zrazu ocitli vo farbe. Na scéne už boli pripravení hudobníci z bývalej skupiny Blues Five, s ktorými Lipa odštartoval koncert piesňou A Whiter Shade Of Pale. V jemnocitnej skladbe už pri prvých tónoch ukázal svoju najväčšiu devízu – schopnosť vyrozprávať pomocou spevu príbeh, ktorý príjemne nahlodáva poslucháčsku myseľ. Potešila aj formácia Traditional Club, kde sa páni v rokoch – poväčšine bielovlasí alebo, naopak, bez vlasov – symbolicky vrátili do čias tradičných džezovaní v klube Véčko či pivárni Mamut.
Po pár piesňach na úvod si Lipa odišiel vychutnať koncert z druhej strany. Hudobníkov sledoval z prvého radu a ako indikátor spokojnosti slúžila jeho do rytmu si poklepkávajúca noha. Dlho však na čestnom mieste neobsedel. Na pódium ho onedlho vyzvali Erich „Boboš“ Procházka, Martin Valihora, Radovan Triaška a mnohí ďalší, ktorí sa v predstihu postarali o menšie, no o to koncentrovanejšie Bratislavské jazzové dni. Skladba Nikdy nesmieš stratiť dych sa v ich podaní premenila na dynamický dialóg inštrumentov, medzi ktorými sa nenechal zahanbiť ani scatujúci Peter Lipa. Podľa nálady, aká vládla na pódiu, by takto hudobníci dokázali „predžemovať“ celý večer, na divákov však čakalo ešte plno pozvaných hostí.
Na rad prišla mladá generácia. Skladbu o udalostiach z roku 1968 predstavil raper Opak. Vzhľadom na nedávne výročie však nemala očakávaný ohlas, a to aj napriek tomu, že mnohí v sále boli zrejme priamymi svedkami okupácie. Výborný výkon podala aj Zuzana Mikulcová, o vtipné momenty sa zase postaral Marián Čekovský, ktorý si hneď z príchodu Petra Lipu neoficiálne adoptoval zo svojho otca. Po ich spoločnej óde na vrútocký smútok prišli na rad ďalší hostia z východu, konkrétne Lipovho rodného Prešova. Temperamentný džez-rock priniesla kapela IMT Smile.
O trochu menej už presvedčila zástupkyňa „rovesníkov“ Marie Rottrová, ktorej slovenčina príliš nesadla. Aj keď ju moderátor Roman Bomboš uviedol ako Lady soul, v speváčkinom podaní skladby Sťahovaví vtáci potrebné precítenie trochu chýbalo. Cit však nechýbal v prejave Jaromíra Nohavicu, ktorý sa so cťou zhostil aj hitu Maturantky. Aj keď avizovaní Jana Kirschner a Andrej Šeban nakoniec v programe chýbali, na záver diváci dostali povestnú čerešničku v podobe návštevy herca, humoristu, ale aj hudobníka Milana Lasicu.
„To som zvedavý, ako sa dostaneš hore,“ doberal si Lasica Lipu, ktorý práve opúšťal svoje sedadlo diváka. „Blahoželám k tvojim narodeninám a musím vysloviť nielen údiv, ale aj potešenie z toho, že v takom vysokom veku ešte dokážeš držať krok s nami mladými,“ zavtipkoval na adresu oslávenca 78-ročný herec. Milé doťahovanie sa dvoch dlhodobých spolupracovníkov a najmä priateľov si publikum užívalo ako zábavnú kabaretnú šou. No užívali si aj piesne, ktoré pod taktovkou dvojice vznikli. V nových aranžmánoch v sprievode Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu vynikla na záver najmä skladba Tíško a kradmo. Aj keď sa z témy starnutia po celý večer uťahovalo, tu sa, naopak, veľmi citlivo priznávala. A rada Milana Lasicu, ktorý v skladbe vložil Lipovi do úst slová? „Nečakaj ani deň, rýchlo ju odožeň a získaj si čas.“
Odohnanie staroby. Práve tak by pokojne mohol znieť aj slogan narodeninového koncertu pre Petra Lipu. Aj napriek svojej majestátnosti nepôsobil tak, že by nejakú etapu v živote hudobníka ukončoval, práve naopak, akoby ho večne trpezlivý a pokorný spevák vnímal len ako medzistupeň v aktívnej kariére. Ako sám vo videodokrútke povedal, pokým mu budú ľudia tlieskať, bude aj spievať a možno ani sám netuší, ako veľmi si týmto výrokom „zavaril“. Ako však dokázal, energie na to, aby svoj prísľub splnil, má stále dostatok.
