Farby, pyrotechnika, trblietky, na pódiu exotické tanečnice a excentrický vysmiaty spevák oblečený prevažne v krikľavožltom alebo inak výraznom oblečení. To boli vystúpenia šoumena Nekonečného. „Z Dana vždy pršalo zlato. Keď bol u nás na návšteve, museli sme dva týždne vyčesávať z nášho britského kocúra zlatý prach a tri týždne sme ho vysávali. Dan bol jediný človek, ktorý ma donútil, aby som sa ja – pohybové drevo – na javisku hýbala. Tanec tomu hovoriť nebudeme. Mali sme spolu niekoľko duet,“ spomínala na výstredného speváka nabitého energiou pre Blesk speváčka Eva Pilarová.
Nekonečný začínal kariéru vo formácii Laura a její tygři, neskôr založil Šum svistu, ktorému vyšlo niekoľko albumov s hitmi inšpirovanými aj tanečnými latino a karnevalovými rytmami trópov ako Jsem Boss, Aya Arriba či Samba King. Práve atmosféru karnevalu v Riu jeho vystúpenia často navodzovali. „Nedal som sa zmiasť tým, že v dobe, keď som bol maličký, platila dogma, že normálne je byť v stáde, a najmä nevytŕčať. Normálne je byť nasratý a byť smutný. To je normálne, a tak to platí dodnes.“ povedal v rozhovore pre Český Metropol.
Práve jeho nekonvenčnosť a „uletenosť“ niektorým imponovala a iných iritovala. „Každý si hovorí, že je podozrivé, že sa neustále usmievaš. Buď si blázon, alebo berieš drogy. Nikomu však nenapadne, že sme zrodení na to, aby sme život žili s chuťou a nie len prežívali,“ povedal portálu expres.cz spevák, ktorý vo svojom prejave často zdôrazňoval „rrrr“ a tituloval sa ako veľvyslanec ministerstva rozkoší. Rozkoš však treba podľa neho nielen prijímať, ale aj rozdávať.
Nekonečný si zahral aj v excentrickom filme Otakára Schmidta Eliška má ráda divočinu (1999) či v komédii Marie Poledňákovej Jak se krotí krokodýli (2006). „Umrel Dan Konečný. Známy ako Nekonečný. Ohromný talent, spolužiak z DAMU, zjavenie začiatku 90. rokov. Neskôr viac paródia samého seba. Točil som pre Šum svistu jeden z prvých klipov, obdivoval Danovu originálnu energiu,“ napísal v reakcii na úmrtie režisér Jan Hřebejk.
